Německo hledá energetické úspory
15. 8. 2022
Veřejné budovy s výjimkou nemocnic a sociálních zařízení budou kvůli energetickým úsporám vytápěny v Německu nejvýše na 19 stupňů. Řekl to ministr hospodářství a ochrany klimatu Robert Habeck v rozhovoru s listem Süddeutsche Zeitung. Německo kvůli nejistotě dodávek ruského plynu hledá úspory a nové dodavatele, aby překonalo nadcházející zimu.
"Veřejné budovy, samozřejmě s výjimkou nemocnic a sociálních zařízení, budou vytápěny pouze na 19 stupňů," řekl Habeck. Uvedl, že příslušná nařízení budou součástí zákona o energetické bezpečnosti.
Podle Habecka se počítá i s tím, že památky a významné budovy v noci nebudou osvíceny. Sám už dříve nechal vypnout osvětlení svého ministerstva, kde se kvůli úsporám během léta méně pouští klimatizace.
V
(Zdroj: aktualne.cz)
Nemecko skončí s výrobou elektriny z hnedého uhlia
16. 1. 2020
Nemecká vláda sa dohodla so spolkovými krajinami na ukončení výroby elektrickej energie z hnedého uhlia, koniec je stanovený na rok 2038. Berlín súhlasil, že v rámci plánu poskytne tým firmám a spolkovým krajinám, ktorých sa zmena dotkne, kompenzácie v celkovom objeme asi 40 miliárd eur, uviedol dnes hovorca vlády.
Podľa ministra financií Olafa Scholza by firmy v západnom Nemecku mali obdržať 2,6 miliardy eur a podniky vo východnom Nemecku 1,75 miliardy eur.
Spolková vláda v rámci dohody poskytne až 14 miliárd eur spolkovým krajinám Brandenbursko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Ďalších až 26 miliárd eur vláda poskytne na podporu hnedouhoľných regiónov. Stratu produkcie elektriny spôsobenú odchodom od hnedého uhlia by podľa hovorcu vlády mali kompenzovať nové kapacity na výrobu elektriny zo zemného plynu. Nemecko je najväčším svetovým producentom hnedého uhlia, ktoré sa na výrobe elektriny v krajine podieľa zhruba 19 percentami, informovala agentúra Reuters.
Únia požaduje, aby Česko vrátilo agrodotácie
13. 1. 2020
Európska komisia (EK) požaduje, aby Česká republika vrátila 1,16 miliardy korún (približne 46 miliónov eur), ktoré jej boli vyplatené v rámci agrodotácií. České úrady totiž podľa Bruselu nedostatočne kontrolovali, komu sa tieto finančné prostriedky prideľujú, informoval vo štvrtok server iROZHLAS.cz.
Česká vláda akékoľvek pochybenie popiera a požaduje, aby sa celá záležitosť riešila formou zmierovacieho konania. Sankcie voči ČR vychádzajú z výsledkov auditu, ktorý prebehol v septembri 2017. Pôvodne hrozilo, že Praha bude musieť vrátiť až 7,5 miliardy korún (297 miliónov eur) za chybné čerpanie európskych dotácií v rokoch 2015-17. Konečná, výrazne nižšia čiastka, ktorú od Česka požaduje EK, bola napokon v decembri — na základe bilaterálneho rokovania oboch strán — oficiálne vyčíslená na 1,16 miliardy českých korún. České úrady však ani s touto sumou nesúhlasia a chcú v tejto veci požiadať o nezávislé zmierovacie konanie. Ich cieľom je dosiahnuť ďalšie zníženie navrhovanej sankcie. Ak tieto snahy neuspejú, je české ministerstvo poľnohospodárstva odhodlané obrátiť sa na Európsky súdny dvor. Jadrom sporu je otázka, či dotácie smerujúce do ČR čerpali žiadatelia, ktorí sa skutočne živili poľnohospodárskou činnosťou. Podobný proces prebieha i v rámci iného auditného konania, ktoré sa týka vyplácania poľnohospodárskych dotácií pre holding Agrofert, patriaci do zvereneckého fondu českého premiéra Andreja Babiša. EK v tejto súvislosti preveruje podozrenia z možného konfliktu záujmov.
Európske štrukturálne fondy
10. 1. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a ktorým sa dopĺňa zákon o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný ako iniciatívny návrh.
K zmene operačných programov spočívajúcej v tom, že jeden operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, existuje len všeobecná právna úprava zmeny operačného programu podľa článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Osobitná úprava zmeny operačného programu spočívajúca v tom, že určitý operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, t. j. dôjde k zlúčeniu operačných programov, legislatíva na úrovni Slovenskej republiky, ani Európskej únie neobsahovala. Preto tento proces nemal vymedzené pravidlá pre jeho vykonávanie, vrátane následkov takéhoto zlúčenia. Na účel eliminovania právnej neistoty, ktorá sa vzťahuje na všetky dotknuté procesy, právne vzťahy a právne úkony s nimi súvisiace, resp. z nich vyplývajúce (napríklad vyhlasovanie výziev, konania o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, rozhodnutia, riešenie opravných prostriedkov, poskytovanie štátnej pomoci, výkon kontroly a auditu, zmluvy), bolo nevyhnutné tento proces legislatívne ukotviť.
Základným pravidlom, ktoré garantuje právnu istotu a riadnu vymáhateľnosť práva, je princíp univerzálnej sukcesie nástupníckeho operačného programu do vzťahov a úkonov generovaných zanikajúcim operačným programom. Rovnaký princíp platí aj pre realizáciu operačného programu, kedy nástupnícky riadiaci orgán vstupuje do všetkých práv a povinností riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu.
Najviac elektromobilov na svete kúpili Nóri
7. 1. 2020
Predaj elektromobilov v Nórsku vzrástol minulý rok o viac než 30 percent, zásluhou čoho zaznamenala škandinávska krajina rekord - podiel elektrických áut sa na celkovom počte predaných vozidiel v minulom roku podieľal vyše 42 percent. Ukázali to v piatok zverejnené údaje Nórskej federácie pre cestnú dopravu.
Federácia informovala, že predaj elektromobilov vzrástol v Nórsku v roku 2019 o 30,9 percenta, pričom výrazne k tomu prispel dopyt po automobiloch od Tesly. Práve jej Model 3, ktorý sa v krajine predáva od sumy 384 900 nórskych korún (približne 39 113 eur), bol vlani najpredávanejším elektrickým autom v Nórsku. Vysoký rast predaja elektromobilov viedol k tomu, že tieto vozidlá sa na celkovom predaji áut v roku 2019 podieľali 42,4 percenta, čo predstavuje svetový rekord. Tento rok sa očakáva ďalšie zvýšenie podielu, a to až na 60 percent. V roku 2018 predstavovali elektromobily z celkového počtu predaných áut v Nórsku 31,2 percenta. Na porovnanie, v roku 2013 dosahoval ich podiel na celkovom predaji iba 5,5 percenta.