Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Slováci v cudzine by mohli zarábať dvakrát viac
31. 3. 2016
Odvádzajú rovnakú prácu často pre toho istého zamestnávateľa ako ich kolegovia v zahraničí a v cudzine žijú dlhé roky. Napriek tomu od svojej materskej firmy dostávajú nižší plat ako domáci zamestnanci. Európska komisia chce preto zrovnoprávniť pracovníkov, ktorých firma pošle pracovať do inej krajiny.
Tento problém sa týka takmer dvoch miliónoch Európanov, ktorých každý rok ich firma vyšle na prácu do zahraničia. Oficiálne sa im zmení len miesto výkonu práce – pracovná doba, benefity aj odvody do sociálneho systému naďalej platia ako doma. Najmä Rakúšania, ale aj Nemci, Francúzi alebo Holanďania sa v Bruseli sťažujú, že vysielanie zamestnancov je len prijateľnejšie slovo pre platový dumping. Podľa pravidiel EÚ stačí, keď domáca firma platí svojim ľuďom, ktorých pošle do cudziny, minimálnu mzdu hostiteľskej krajiny. Vyslanie je tak stále obľúbenejšou metódou, ako ušetriť na zamestnancoch. Za posledných päť rokov sa počet vyslaných pracovníkov v rámci celej EÚ zvýšil o 45 percent.
Brusel zrazil úroky na nulu, prídu k nám lacnejšie peniaze
10. 3. 2016
Do európskej ekonomiky budú prúdiť ďalšie lacné peniaze. Rozhodla Európska centrálna banka, ktorá prekvapivo znížila základnú refinančnú úrokovú sadzbu na nulu z 0,05 percenta. Navyše banka poslala depozitné úrokové sadzby hlbšie do mínusu na -0,40 percenta. Keď je táto sadzba záporná, banky v podstate platia centrálnej banke za to, že si u nej uložia peniaze.
Centrálna banka tiež zvýšila objem nákupov dlhopisov na 80 miliárd eur za mesiac z pôvodných 60 miliárd. To bude znamenať, že na trh bude pumpovať ešte viac lacných peňazí. Napokon banka vo Frankfurte rozšírila aj spektrum dlhopisov, ktoré bude vypumpovať o nebankové firemné. Banka jednoznačne prekvapila analytikov a trhy, ktorý neočakávali pokles základnej úrokovej sadzby a predpovedali miernejší nárast výkupov dlhopisov na 75 miliárd eur. Euro zareagovalo na toto rozhodnutie prudkým oslabením voči doláru, keď spadlo o 1,2 percenta na 1,0856.
zdroj: hnonline.sk
Priame letecké spojenie Košíc sa opäť rozšíri, tentoraz o Istanbul
3. 3. 2016
Pravidelnú leteckú linku medzi Košicami a tureckou metropolou sa rozhodla zaviesť spoločnosť Turkish Airlines. Potvrdilo to dnes košické letisko.
poločnosť Turkish Airlines lieta do väčšieho počtu krajín ako ktorýkoľvek iný dopravca na svete. Založená bola v roku 1933, v súčasnosti je súčasťou leteckej aliancie Star Alliance. Má flotilu 304 lietadiel, lieta do 284 destinácií, z toho 49 vnútroštátnych a 235 v rámci celého sveta. Podľa prieskumu Skytrax 2015 sa stala najlepšou leteckou spoločnosťou v Európe piaty raz po sebe. Ako svoje prestupné letisko využívajú tieto aerolínie letisko Istanbul Atatürk, ktoré bolo v roku 2015 tretím najvyťaženejším európskym vzdušným prístavom s vyše 61 miliónmi cestujúcich. V súčasnosti je vo výstavbe nové istanbulské letisko, ktoré má byť otvorené v roku 2018. S plánovanou kapacitou 200 miliónov cestujúcich ročne sa má stať celosvetovým tzv. hubom číslo jeden.
zdroj: hnonline.sk
Povesť Slovenska v únii patrí medzi najslabšie
23. 2. 2016
Vo Veľkej Británii vyšiel nový prieskum verejnej mienky. Vypracoval ho Lord Ashcroft, bývalý podpredseda konzervatívcov, podnikateľ a v posledných rokoch aj rešpektovaný organizátor prieskumov verejnej mienky vo Veľkej Británii. Zúčastnilo sa ho 28-tisíc ľudí naprieč všetkými členskými štátmi a prebehol medzi 20. januárom a 1. februárom.
Slovensko má v Európskej únii v porovnaní s ostatnými štátmi veľmi zlú povesť. S 51 bodmi dopadli z krajín únie rovnako Slovinci a Lotyši a horšie už iba Litva, Bulharsko a Rumunsko. Ďalšia zaujímavá otázka skúmala mieru euroskepticizmu v jednotlivých členských krajinách únie. Najviac proeurópska je Malta, až 84 percent obyvateľov ostrova vníma členstvo ich krajiny v EÚ pozitívne. Nasledujú Íri so 78 percentami.
zdroj: hnonline.sk