Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Slovensko a Poľsko má spojiť tunel
28. 11. 2016
Ako skrátiť 70 kilometrov dlhú cestu z Popradu do poľského Zakopaného trvajúcu autom zhruba 75 minút o viac ako hodinu? Vízia tunela popod Tatry znova ožíva. Naposledy sa železničný tunel popod tatranské štíty spomínal v súvislosti s kandidatúrou na zimné olympijské hry v roku 2022, o ktoré sa Slovensko uchádzalo spolu s Poľskom.
Teraz sa o výhodách a nevýhodách projektu diskutovalo na konferencii Podzemné mosty, ktoré spájajú – Príležitosť pre Vysoké Tatry v Starej Lesnej. Odborné stretnutie zorganizovali obchodné a priemyselné komory Slovenska, Švajčiarska, Rakúska a Talianska. Jej závery Slováci prezentovali na medzinárodnom Horskom fóre v Zakopanom minulý piatok. Nejde pritom o žiadnu novinku. „Myšlienka slovensko-poľského tunela vznikla ešte pred prvou svetovou vojnou. Bola to tretia etapa rozvoja regiónu Vysokých Tatier železnicou.
zdroj: hnonlin.sk
Severania poskytnú Slovákom milióny
28. 11. 2016
Až 113,1 milióna eur by malo Slovensko dostať z nórskych fondov po dnešnom podpisovaní memoranda o porozumení s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. Severania sa takouto cestou snažia prispieť k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Už počas druhej etapy nórskych fondov, keď Slovensko dostalo viac ako 80 miliónov eur, sa začalo s viacerými projektmi. Úspešným bolo napríklad zriadenie centra zameraného na boj proti násiliu na ženách. „Vytvorilo sa 250 nových miest v krízových centrách pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia. Slováci sa o nórskych fondoch často dozvedia z tabúľ pred národnými pamiatkami, ktoré boli vďaka týmto príspevkom zrekonštruované. Patrí k nim Budatínsky hrad alebo sobášny palác v Bytči, ale napríklad aj bratislavská Reduta dostala v čase svojej rekonštrukcie z týchto fondov dvojmiliónový príspevok. V tretej fáze je na obnovu pamiatok vyčlenených 17,5 milióna eur. Zvyšné finančné prostriedky majú byť použité na financovanie projektov v oblasti podnikania a inovácií, zmeny klímy, boja proti násiliu na ženách, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície.
hnonline.sk
Z nórskych fondov môžeme získať až 113 miliónov eur
23. 11. 2016
Slovensko v pondelok podpíše s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom memorandá o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, čím bude môcť čerpať z nórskych grantov finančné prostriedky aj v novom období.
Štátny rozpočet SR na financovanie programov rovnako ako v minulosti prispeje 15 percentami. Slovensko podpíše memorandá ako druhá krajina v poradí z celkovo 15 krajín, ktoré sú oprávnené prijať podporu z týchto finančných mechanizmov. Finančné prostriedky v novom období budú môcť byť použité na financovanie projektov v oblastiach podnikania a inovácií, zmeny klímy, kultúrneho dedičstva, boja proti rodovo podmienenému násiliu, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície. Podstatnú časť príspevku tvorí aj fond pre občiansku spoločnosť.
Miera nezamestnanosti v Británii klesla na dlhoročné minimum
16. 11. 2016
Britská nezamestnanosť padla v 3. kvartáli na najnižšiu úroveň za 11 rokov.
Miera nezamestnanosti sa za tri mesiace od júla do septembra znížila na 4,8 percent, uviedol britský štatistický úrad ONS. To bolo najmenej od 3. štvrťroka 2005. Ekonómovia počítali so stagnáciou na úrovni 4,9 percent, ako v predchádzajúcom trojmesačnom období. V rovnakom období vlani sa miera nezamestnanosti nachádzala na úrovni 5,3 percent. Zamestnanosť dosiahla od júla do septembra rekordných 74,5 percent. To bolo najviac od zverejňovania porovnateľného údaja v roku 1971. Počet ľudí bez práce v 3. štvrťroku medzikvartálne klesol o 37-tisíc na 1,60 milióna.
zdroj: hnonline.sk