Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Miera nezamestnanosti v EÚ klesla na dlhoročné minimum
2. 3. 2017
Miera nezamestnanosti v eurozóne zostala v januári na decembrových 9,6 percenta, čo je najlepší výsledok od mája 2009. V celej Európskej únii nezamestnanosť klesla na 8,1 percenta z decembrových 8,2 percenta a je najnižšia od januára 2009. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Najnižšiu nezamestnanosť mala podľa neho Česká republika.
V porovnaní s vlaňajším januárom nezamestnanosť v oboch regiónoch klesla, a to zhodne o 0,8 percentuálneho bodu. Vysoká nezamestnanosť ale zostáva medzi mladými do 25 rokov. V EÚ predstavovala 17,7 percenta, v eurozóne bola bez práce pätina mladých. V celej EÚ bolo v januári bez práce 19,969 milióna ľudí, z toho 15,62 milióna v eurozóne. Oproti decembru počet nezamestnaných v krajinách EÚ klesol o 96-tisíc v eurozóne potom o 56-tisíc. Z členských krajín únie mala najnižšiu mieru nezamestnanosti Česká republika, kde podľa Eurostatu dosiahla 3,4 percenta. Druhé bolo Nemecko so 3,8 percenta. Naopak najvyššia nezamestnanosť zostáva v Grécku a Španielsku. Oproti vlaňajšiemu januáru sa nezamestnanosť znížila v 25 krajinách. Na Cypre, v Taliansku a Dánsku sa naopak zvýšila. Najviac klesla v Chorvátsku, Španielsku, Maďarsku, Portugalsku, na Slovensku a v Írsku.
zdroj: hnonline.sk
Najbohatší Čech spúšťa v Británii vlastnú banku
28. 2. 2017
Investičná skupina PPF, ktorú ovláda najbohatší Čech Petr Kellner, spúšťa vo Veľkej Británii vlastnú banku. Finančný ústav nazvaný Clear Bank sa zameria na prevody peňazí predovšetkým medzi jednotlivými britskými bankami. Dnes to napísal web iHNed.cz, podľa ktorého už Clear Bank funguje v testovacej prevádzke a naplno má byť spustená na jeseň.
Skupina PPF, ktorá doteraz v Británii mala len niekoľko nehnuteľností, drží podľa webu v Clear Bank podiel 35 percent. Ďalších 35 percent vlastní spoločnosť CFFI UK Venture a zvyšných 30 percent má v držbe management Clear Bank. Celková investícia teda predstavuje necelú miliardu korún, uviedol iHNed.cz. Clear Bank bola založená pred tromi rokmi ako start-up. Jej zakladateľom a predsedom predstavenstva je Nick Ogden, zakladateľ služby WorldPay. Podľa Ogdena by mala Clear Bank oživiť doterajší trh a konkurovať novými technológiami aj nižšími transakčnými poplatky. Clear Bank odhaduje, že svojím vstupom ušetrí britskej ekonomike na transakčných poplatkoch ročne okolo troch miliárd libier, informoval portál. Najbohatší Čech spúšťa v Británii vlastnú banku | Ekonomika | FinWeb.sk - Najlepšie správy z financií a top komentáre
zdroj: hnonline.sk a ihned.cz
Rusi zakázali dovoz živej hydiny a vajec zo štyroch krajín EÚ
16. 2. 2017
Ruské federálne veterinárne orgány zakázali oddnes dovoz živej hydiny a vajec z viacerých regiónov štyroch členských štátov Európskej únie, a to Slovenska, ako aj Grécka, Poľska a Talianska. Dôvodom je výskyt vtáčej chrípky.
Už pred týždňom informoval Rosseľchoznadzor o dočasnom zákaze importu hydinového mäsa a všetkých výrobkov, pri ktorých sa využíva, z Bulharska, Česka, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, Slovenska, Švédska, Talianska a Veľkej Británie.
Informovala o tom tlačová agentúra TASS. Vtáčia chrípka sa podľa skorších informácií ruských médií nevyhla ani tamojším chovateľom, v okolí Astrachánu museli od začiatku decembra utratiť asi 600.000 sliepok, na istej morčacej farme preukázali prítomnosť vírusu ochorenia v Rostovskej oblasti. Experti však rátajú s výskytom ochorenia aj na anektovanom Kryme či na Kaukaze.
zdroj: hnonline.sk
Únia je bližšie k voľnému obchodu s Kanadou
16. 2. 2017
Európsky parlament (EP) dnes ratifikoval Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu s Kanadou, známu pod skratkou CETA. Otvoril tým cestu k predbežnému uplatňovaniu dohody už od marca. Za dohodu zahlasovalo 408 europoslancov, proti bolo 254.
Proti CETA dnes pred budovou EP protestovali desiatky ľudí. Umiernení protestujúci sa dostali aj dovnútra budovy europarlamentu. Dohoda CETA odstraňuje väčšinu ciel medzi EÚ a Kanadou s výnimkou verejných a audiovizuálnych služieb, dopravy a niekoľkých poľnohospodárskych produktov. Zjednocuje štandardy a prináša aj obojstranné uznávanie certifikátov celej palety výrobkov, vrátane potravín, hračiek i elektroniky. Uľahčuje pohyb pracovných síl, tovar a služieb medzi oboma celkami. CETA vojde definitívne do platnosti po ratifikácii v 38 národných a regionálnych parlamentoch členských štátov EÚ. Dohoda sa netýka verejných služieb - napríklad zdravotníctva, vzdelávania či dodávok vody. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či budú udržiavať svoje verejné monopoly, alebo tieto služby sprivatizujú. Viac ako päť rokov rokovaní sa ocitlo v stávke vlani, keď Valónsko pohrozilo, že CETA pre viaceré výhrady nepodpíše. EK a Kanade sa nakoniec podarilo ústupkami a vysvetleniami Valónov presvedčiť a kanadský premiér Justin Trudeau a predseda Európskej rady Donald Tusk dohodu slávnostne podpísali vlani v októbri.
zdroj: hnonline.sk