Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Vysoký európsky úradník vyčíslil účet za brexit
13. 11. 2017
Británia by mala zaplatiť najmenej 60 miliárd eur v rámci finančného vyrovnania pri odchode z Európskej únie (EÚ), aby si splnila svoje záväzky. Uviedol to predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani v rozhovore pre noviny z mediálnej skupiny Funke.
Takzvaný zákon o rozvode je najväčšou prekážkou rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z bloku, ktoré je naplánované na marec 2019. EÚ požaduje, aby Británia sľúbila, že si splní svoje finančné povinnosti v rámci konkrétnych záväzkov. Tajani na otázku mediálnej skupiny Funke, akú sumu má Británia zaplatiť, povedal: "Podľa môjho názoru by to malo byť aspoň 60 miliárd eur." "Ak by EÚ akceptovala menšiu sumu, európski občania by museli vyrovnať rozdiel. Ale prečo by Nemci, Taliani, Španieli alebo Holanďania platili za britský zákon?" spýtal sa v rozhovore, ktorý mediálna skupiny Funke zverejnila v pondelok.
zdroj: hnonline.sk
Presný dátum uskutočnenia brexitu
10. 11. 2017
Dátum brexitu, teda odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, bude zakotvený v dodatku k príslušnému zákonu, ktorý práve prerokúva parlament. Tento okamih nastane 29. marca 2019 o 23.00 h greenwichského času (o polnoci SEČ), oznámil vo štvrtok večer britský minister pre brexit David Davis.
Spomínaný dátum vyplýva z dvojročného vyjednávacieho obdobia, ktoré začalo plynúť 29. marca 2017, keď premiérka Theresa Mayová oficiálne spustila proces brexitu, avšak doteraz nebol zakotvený v zákone. Zástancovia brexitu sa preto obávali, že by kvôli vlečúcim sa rozhovorom mohlo dôjsť k odkladu. Britský parlament bude rokovať o zmenách návrhu zákona o brexite opäť na budúci týždeň. Do záverečného hlasovania však môže uplynúť niekoľko mesiacov. Lord John Kerr, autor článku 50 Lisabonskej zmluvy, však tvrdí, že premiérka Theresa Mayová by mala prestať zavádzať voličov a pripustiť, že brexitu je stále možné zabrániť. "V skutočnosti máme stále slobodnú voľbu, ako postupovať. A v článku 50 nie je nič, čo by tomu bránilo," povie Kerr podľa britských médií v prejave, s ktorým vystúpi v piatok v Londýne na podujatí proeurópskej nátlakovej skupiny Open Britain.
Európski ministri financií si hľadajú nového šéfa
6. 11. 2017
Slovenský minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) je na užšom zozname favoritov, ktorí by v decembri mohli vymeniť Jeroena Dijsselbloema vo funkcii predsedu Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny. Konštatuje to spravodajský server Politico pri príležitosti dnešného zasadnutia ministrov financií EÚ v Bruseli.
Ministri financií sa dnes stretnú vo formáte EÚ27, bez predstaviteľa Británie, aby prediskutovali posilnenie bankového systému a fiškálnych pravidiel v Únii. Popoludní dôjde aj k stretnutiu 19 ministrov krajín eurozóny, ku ktorým sa ako pozorovatelia pridajú ministri financií z Českej republiky a Chorvátska. Politico pripomína, že už v decembri bude zvolený nový šéf Euroskupiny. Pre voľbu do tejto funkcie neexistujú žiadne formálne pravidlá. Aj napriek tomu sa črtá istá skupina favoritov na tento post. "Politickú matematiku" uľahčuje fakt, že náhradník Dijsselbloema by mal byť z menšej členskej krajiny EÚ a nemôže byť z politickej skupiny európskych ľudovcov (EPP), lebo tá už obsadila všetky najdôležitejšie posty v euroinštitúciách. Preto prichádzajú do úvahy ministri z tábora sociálnej demokracie, liberálov či zelených.
ECB chystá najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej politike
6. 11. 2017
Európska centrálna banka zmení od budúceho roka svoju politiku. Od januára zníži mesačný objem nákupov dlhopisov na polovicu: z terajších 60 miliárd na 30 miliárd eur. V nákupoch však chce naďalej pokračovať. Minimálne do septembra budúceho roka, ak to bude situácia vyžadovať, tak aj dlhšie.
Ide tak o najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej menovej politike, ktorú banka so sídlom v nemeckom Frankfurte začala vykonávať pred tromi rokmi.
Čo vlastne tieto zmeny znamenajú? Pocítime toho rozhodnutie aj na Slovensku? Ak áno, ako? Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede. Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Ekonomický rast v tomto roku prekvapil pozitívne. Centrálne banky po celom svete reagujú zmenšovaním svojich stimulov, a inak to nie je ani s ECB. Tá začala so zmenšením objemu kvantitatívneho uvoľňovania, no zatiaľ nenaznačila, že by bola ochotná aj zvyšovať úrokové sadzby. Všetko bude závisieť od prichádzajúcej inflácie. ECB neustále zdôrazňuje, že je vo svojej politike flexibilná – je ochotná rozšíriť kvantitatívne uvoľňovanie v prípade ďalších problémov, čo nevie nikto vylúčiť. Z tohto dôvodu ECB nezačne zvyšovať úrokové sadzby skôr ako o rok a pol. A to je veľmi dlhá doba, za ktorú pokojne môže prísť aj nová ekonomická recesia. Rozhodnutie ECB preto prakticky neznamená nič, iba mierne slabšie euro. A to bol asi aj cieľ ECB – aby euro neostalo nad úrovňou 1,2 amerického dolára za jedno euro."