Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Ekonómovia očakávajú svetlú budúcnosť nemeckej ekonomiky
28. 9. 2017
Budúca nemecká vláda môže počítať s rýchlym rastom ekonomiky a zvyšujúcimi sa rozpočtovými prebytkami. Popredné ekonomické inštitúty vo svojej jesennej prognóze očakávajú, že nemecký hrubý domáci produkt (HDP) tento rok stúpne o 1,9 percenta.
V roku 2018 by sa mal zvýšiť o 2 percentá a v roku 2019 o 1,8 percenta. Vďaka pokračujúcemu boomu ekonómovia vo svojej dnes predstavenej správe predpovedajú nárast štátnych príjmov. V tomto roku by sa mal prebytok verejných financií zvýšiť na dobrých 28 miliárd eur z takmer 26 miliárd eur vlani. V roku 2018 podľa aktuálnej prognózy stúpne na 37 miliárd eur a v roku 2019 až na 44 miliárd eur. Ekonómovia požadujú od budúcej vládnej koalície zníženie dane z príjmu. "Ale aj v prípade sociálnych odvodov, ktoré majú pre nízkopríjmové skupiny mimoriadny význam, existuje priestor, predovšetkým v oblasti poistenia pre prípad nezamestnanosti."
zdroj: hnonline.sk
Nemecké voľby pohli eurom
25. 9. 2017
Euro reaguje na výsledky nedeľných parlamentných volieb v Nemecku miernym poklesom. Jednotná európska mena v pondelok klesla až o pol percenta na 1,1896 USD. Neskôr však veľkú časť strát zmazala a okolo 07:30 SELČ strácala asi 0,2 percenta na 1,1930 USD.
Voľby vyhrala konzervatívna únia CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej, utrpela však citeľné straty a prišla o svojho doterajšieho koaličného partnera. Výrazne naopak posilnila protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AFD). CDU/CSU si v nedeľných voľbách značne pohoršila. Jej doterajší koaličný partner SPD navyše zaznamenal najslabší výsledok v povojnových dejinách a rozhodol sa pre odchod do opozície. Investori sa obávajú, že Merkelovou teraz čakajú zložité rokovania o vytvorení vládnej koalície. "Pravdepodobne najdôležitejším povolebným vyhlásením bolo, že súčasný koaličný partner SPD okamžite oznámil odchod do opozície," uviedol analytik Peter Schaffrik zo spoločnosti RBC Europe.
zdroj: hnonline.sk
Poliaci stavajú z eurofondov výnimočnú architektúru
25. 9. 2017
U našich severných susedov stavajú každoročne významné diela. Budova filharmónie v Štetíne dokonca získala v roku 2015 prestížnu Európsku cenu za architektúru – Mies van der Rohe. Stalo sa to vôbec po prvýkrát, že toto ocenenie putovalo do krajiny bývalého východného bloku.
„Poliaci využili to, s čím máme na Slovensku a v Česku problém. A to sú európske dotácie. V Poľsku pochopili, že peniaze z európskych fondov sú veľkou príležitosťou,“ hovorí o rozmachu poľskej architektúry významný český architekt a člen medzinárodnej poroty CE.ZA.AR 2017 Jan Šépka. Poľským mestám chýbali významné kultúrne stavby. Štát zobral zodpovednosť do vlastných rúk a podporoval významné medzinárodné architektonické súťaže. Z nich postupne vznikali projekty na múzeá, galérie, koncertné siene či výstaviská. Úspech poľskej architektúry vo svete je zásadný: „Keď si zoberiete akékoľvek renomované svetové časopisy o dizajne a architektúre, bežne v nich nájdete pozitívne príklady z Poľska.“
zdroj: hnonline.sk
Česi sú rekordne zadlžení
21. 9. 2017
Zahraničná zadlženosť Česka vzrástla v 2. štvrťroku na historické maximum, ktoré predstavovalo takmer 4,5 bilióna korún (172,39 miliardy eur). To zodpovedá 92 percentám hrubého domáceho produktu (HDP). Mimoriadne rýchly rast dlhu spôsobili tento rok špekulácie zahraničných investorov na posilnenie koruny po skončení intervencií Českej národnej banky (ČNB).
Ako vyplýva z dnes zverejnených predbežných údajov ČNB, zahraničný dlh Česka sa medziročne zvýšil o 1,161 bilióna korún. Pred rokom predstavoval jeho podiel k HDP 71 percent. "Tento rok došlo k mimoriadnemu rastu zahraničnej zadlženosti, pričom dôvodom boli špekulácie zahraničných investorov na ukončenie kurzového záväzku ČNB. Do Česka tak pritiekli obrovské objemy peňazí, pri ktorých obchodníci očakávali a očakávajú zhodnotenie vďaka posilňujúcej korune," povedal pre Novinky ekonóm Komerčnej banky Marek Dřímal. Tieto peniaze investori uložili buď do domácich bánk, alebo do českých štátnych dlhopisov. V zverejnenej štatistike ČNB sa tieto prostriedky zobrazujú ako záväzky - raz sa tieto peniaze jednoducho vrátia do zahraničia, aj keď tento proces bude zrejme iba postupný.