Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Rozpočet únie na rok 2018
20. 11. 2017
Ministri financií EÚ a vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) dosiahli v noci z piatka na sobotu (18.11) dohodu o podobe rozpočtu EÚ na rok 2018. Rokovania zamerané na krátenie a navyšovanie finančných prostriedkov viedli okrem iného k zníženiu predvstupového financovania pre Turecko a navýšili balík zameraný na boj s dezinformačnými kampaňami.
Rokovania takzvaného zmierovacieho výboru trvali vyše 17 hodín, nakoniec sa vyjednávači v sobotu nadránom dohodli na kompromise, ktorý je bližší pozíciám Rady (členský štátom) ako europarlamentu. Rada chcela návrh rozpočtu, ktorý predložila Európska komisia vo výške 160,6 miliardy eur, znížiť o 1,8 miliardy eur. Europarlament žiadal, aby bol rozpočet navýšený o dve miliardy eur voči návrhu eurokomisie. Dohoda znie, že Únia v roku 2018 môže vyčleniť záväzky do výšky 160,1 miliardy eur a výdavky nesmú presiahnuť sumu 144 miliárd eur. Vyjednávač pre rozpočet v mene europarlamentu, rumunský poslanec Siegfried Murešan v tejto súvislosti potvrdil, že politická dimenzia rokovaní o eurorozpočte zasiahla hlavne Turecko, kandidátsku krajinu do EÚ, ktoré na budúci rok príde o 105 miliónov eur z balíčka predvstupovej pomoci.
Eurokomisiu znepokojuje finančná situácia Talianska
15. 11. 2017
Európska komisia (EK) v utorok prejavila znepokojenie zo stagnujúcej talianskej ekonomickej a finančnej situácie. „Z údajov môže každý jasne vidieť, že sa situácia v Taliansku nezlepšuje,“ uviedol po jej zasadnutí podpredseda EK Jyrki Katainen.
EK pravdepodobne na budúci týždeň prvýkrát posúdi návrhy rozpočtov 19 členov eurozóny na rok 2018 a ich hodnotenie zverejní. Proces bude trvať do leta a v najvážnejších prípadoch môže prísť aj na sankcie. Ale v praxi ich Komisia ešte nikdy neudelila, hoci bod o prekračovaní limitu na výšku verejného dlhu voči hodnote hrubého domáceho produktu (HDP) niektorí členovia už roky neplnia. Talianska vláda nedávno informovala, že znižovanie nového zadlženia v krajine nepôjde tak rýchlo, ako mala v úmysle. Napriek tomu rozpočtový deficit v tomto roku klesne na 2,1 percenta HDP a na budúci rok by sa mal znížiť na 1,6 percenta. Pôvodne sa mal v roku 2018 dostať na 1,2 percenta. Taliansko má po Grécku v eurozóne najvyšší verejný dlh. EK očakáva, že zo súčasných 132,1 percenta HDP sa v nasledujúcom roku zníži na 130,8 percenta. Najneskoršie na jar 2018 budú na Apeninskom polostrove parlamentné voľby. Podľa prieskumov má euroskeptické Hnutie piatich hviezd najvyššie preferencie voličov.
Vysoký európsky úradník vyčíslil účet za brexit
13. 11. 2017
Británia by mala zaplatiť najmenej 60 miliárd eur v rámci finančného vyrovnania pri odchode z Európskej únie (EÚ), aby si splnila svoje záväzky. Uviedol to predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani v rozhovore pre noviny z mediálnej skupiny Funke.
Takzvaný zákon o rozvode je najväčšou prekážkou rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z bloku, ktoré je naplánované na marec 2019. EÚ požaduje, aby Británia sľúbila, že si splní svoje finančné povinnosti v rámci konkrétnych záväzkov. Tajani na otázku mediálnej skupiny Funke, akú sumu má Británia zaplatiť, povedal: "Podľa môjho názoru by to malo byť aspoň 60 miliárd eur." "Ak by EÚ akceptovala menšiu sumu, európski občania by museli vyrovnať rozdiel. Ale prečo by Nemci, Taliani, Španieli alebo Holanďania platili za britský zákon?" spýtal sa v rozhovore, ktorý mediálna skupiny Funke zverejnila v pondelok.
zdroj: hnonline.sk
Presný dátum uskutočnenia brexitu
10. 11. 2017
Dátum brexitu, teda odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, bude zakotvený v dodatku k príslušnému zákonu, ktorý práve prerokúva parlament. Tento okamih nastane 29. marca 2019 o 23.00 h greenwichského času (o polnoci SEČ), oznámil vo štvrtok večer britský minister pre brexit David Davis.
Spomínaný dátum vyplýva z dvojročného vyjednávacieho obdobia, ktoré začalo plynúť 29. marca 2017, keď premiérka Theresa Mayová oficiálne spustila proces brexitu, avšak doteraz nebol zakotvený v zákone. Zástancovia brexitu sa preto obávali, že by kvôli vlečúcim sa rozhovorom mohlo dôjsť k odkladu. Britský parlament bude rokovať o zmenách návrhu zákona o brexite opäť na budúci týždeň. Do záverečného hlasovania však môže uplynúť niekoľko mesiacov. Lord John Kerr, autor článku 50 Lisabonskej zmluvy, však tvrdí, že premiérka Theresa Mayová by mala prestať zavádzať voličov a pripustiť, že brexitu je stále možné zabrániť. "V skutočnosti máme stále slobodnú voľbu, ako postupovať. A v článku 50 nie je nič, čo by tomu bránilo," povie Kerr podľa britských médií v prejave, s ktorým vystúpi v piatok v Londýne na podujatí proeurópskej nátlakovej skupiny Open Britain.