Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Európska únia chystá bič na Apple a Google
18. 9. 2017
Ďalší členovia EÚ sa pripojili k nemeckému návrhu na vypracovanie nového európskeho modelu zdanenia globálnych internetových gigantov, akými sú Google a Apple.
Šesť štátov podpísalo dnes na neformálnom stretnutí ministrov financií EÚ v estónskom Tallinne list adresovaný Európskej komisii (EK). Jeho iniciátormi boli spolu s Nemeckom Francúzsko, Španielsko a Taliansko. Žiadajú v ňom, aby sa výnosy internetových firiem, ktoré dosahujú v Európe, zdaňovali na kontinente. Komisár EÚ pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis uviedol, že EK do jari budúceho roka vypracuje návrh príslušného zákona. Jeho idey by sa mali konkretizovať už na budúci týždeň. Návrh sa má dostať do konca roka aj do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Digitálne firmy môžu byť zatiaľ zdaňované v krajine, kde majú hlavné sídlo, ale ich aktivity sú rozšírené ďaleko od neho.
zdroj: hnonline.sk
Každá domácnosť v EÚ vyhodí ročne až 100 kilogramov jedla
18. 9. 2017
Kým miliarda ľudí na svete trpí nedostatkom jedla, tretina potravín, ktoré ľudstvo ročne vyprodukuje, skončí v koši a následne na skládkach odpadu. Každá domácnosť sa ročne zbaví 80 až 100 kilogramov potravín. Najčastejšie ide o ovocie a zeleninu.
„Plytvaniu môže zabrániť každý z nás,“ hovorí Anna Stejcová z projektu Zachráň jedlo. Najviac jedla vyhodia domácnosti a reštaurácie spolu s jedálňami. Nemalý podiel nepoužitých potravín však tvoria aj obchodné reťazce a producenti potravín,“ uviedol v Bratislave Matt Simister, generálny riaditeľ spoločnosti Tesco pre strednú Európu. Britský reťazec tam totiž zorganizoval konferenciu venovanú plytvaniu jedlom. Podľa štúdie Fusions financovanej Európskou úniou sa domácnosti podieľajú na nehospodárnom narábaní s jedlom z 53 percent, spracovaní potravín 19 percent a reštauračné služby z 12 percent. Kvôli veľkoobchodu a maloobchodu putuje do koša päť percent vyprodukovaného jedla.
zdroj: hnonline.sk
Zákon o brexite prekonal v britskom parlamente prvú prekážku
14. 9. 2017
Dolná komora britského parlamentu schválila v noci nadnes v druhom čítaní zákon o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (European Union Withdrawal Bill). Právnu normu podporilo 326 poslancov vrátane siedmich opozičných labouristov, 290 hlasovalo proti, informovala televízia Sky News.
Britská premiérka Theresa Mayová označila hlasovanie parlamentu za historické. Zákon podľa nej vnesie do situácie pred brexitom istotu a jasnosť. Treba vykonať ešte veľa práce, ale utorňajšie rozhodnutie znamená, že sa vytvoril solídny základ pre nadchádzajúce rokovania o brexite, uviedla Mayová. Na základe zákona chce Mayovej vláda transformovať viac ako 12.000 legislatívnych noriem EÚ na vnútroštátne právne predpisy, aby v deň odchodu z Únie - Spojené kráľovstvo z nej chce vystúpiť do konca marca 2019 -nenastal chaos. Hlasovaniu predchádzala viac ako 13-hodinová, často búrlivá diskusia. Najviac kontroverzií vyvolávajú klauzuly, ktoré umožňujú ďalekosiahle zmeny zákonov bez účasti parlamentu. Vláda tvrdí, že potrebuje voľné ruky, aby mohla v krátkom čase prispôsobiť veľké množstvo právnych predpisov EÚ novým podmienkam. Jej oponenti hovoria o zásahu do rozdelenia moci.
zdroj: hnonline.sk
Nóri sa môžu tešiť na štedré dôchodky
12. 9. 2017
Hodnota nórskeho štátneho investičného fondu dnes prvýkrát dosiahla jedného bilióna dolárov (834 miliárd eur). K rastu hodnoty aktív tohto fondu, ktorý je najväčší svojho druhu na svete, prispel rast globálnych akciových trhov a posilňovanie kurzu eura, informovala agentúra Reuters.
Fond založený v roku 1998 spravuje centrálna banka s cieľom zbierať obyvateľom Nórska peniaze na dôchodok. Fond investuje výnosy z rozsiahlej ťažby ropy a plynu v Nórsku. Vlastní podiely v zhruba 9-tisíc firmách po celom svete a 1,3 percenta všetkých akcií obchodovaných na burzách. Hodnota fondu v súčasnosti tvorí približne 2,5 násobok ročného HDP Nórska. Podľa pôvodných odhadov sa mala vyšplhať na 1,3 násobok až po roku 2020. Investičná stratégia fondu kladie dôraz na etické, sociálne a environmentálne ohľady. Fond napríklad neinvestuje do firiem, ktoré boli obvinené z porušovania ľudských práv, zo zamestnávania detí či z vážneho znečistenia životného prostredia. Vyhýba sa aj zbrojárskemu a tabakovému priemyslu. V marci fond vyradil z portfólia akcie českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ a ďalších deviatich svetových firiem, ktoré ťažia alebo využívajú uhlie.
zdroj: hnonline.sk