Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Trh práce v eurozóne stagnuje
2. 3. 2018
Miera nezamestnanosti v eurozóne si drží svoju úroveň. V januári 2018 sa pohybovala na decembrovej úrovni 8,6 percenta, ktorá je najnižšia od decembra 2008. Ale klesla oproti januáru 2017, keď dosiahla 9,6 percenta. V celej Európskej únii miera nezamestnanosti v januári 2018 tiež stagnovala na úrovni 7,3 percenta, najnižšie od októbra 2008, a znížila sa z 8,1 percenta v januári 2017.
Eurostat odhaduje, že v januári 2018 bolo v Únii nezamestnaných 17,93 milióna mužov a žien, z toho 14,11 milióna v eurozóne. V porovnaní s decembrom 2017 sa počet nezamestnaných znížil o 19-tisíc v celej EÚ a o 10-tisíc v euroregióne. A za 12 mesiacov od januára 2017 klesla nezamestnanosť v Únii o 1,87 milióna osôb a v eurozóne o 1,43 milióna.
Švédska centrálna banka che ochrániť platbu v hotovosti
28. 2. 2018
Hotovosť má podľa švédskej centrálnej banky Riksbank zostať na prvom mieste. Banka preto vyzýva zákonodarcov, aby prijali opatrenia na ochranu tohto typu platieb.
Podľa pondelňajšieho článku jej guvernéra Stefana Ingvese publikovanom v denníku Dagens Nyheter zašiel totiž prerod Švédska v spoločnosť bez hotovosti príliš ďaleko. Na mieste sú vraj obavy, že všetky transakcie verejnosti budú kontrolovať komerční aktéri. Mnohé obchody, reštaurácie a dokonca banky v krajine odmietajú hotovosť prijímať. Objem švédskych korún v obehu sa počas desiatich rokov znížil o polovicu na 50 miliárd zo 112 miliárd SEK, napísala agentúra Reuters. Miznutie hotovostných platieb urýchlila aplikácia Swish vyvinutá švédskymi bankami. Zákazníkom umožňuje odosielať peniaze a vykonávať platby v reálnom čase zadarmo a nepretržite, a to len prostredníctvom inteligentných telefónov. Používa ju viac ako šesť z desiatich Švédov.
Prekvapenia skončili. Čísla z eurozóny sú horšie
26. 2. 2018
Rast ekonomiky eurozóny v posledných kvartáloch pozitívne prekvapoval. Index ekonomických prekvapení z dielne americkej banky Citi, ktorý sleduje odchýlku ekonomických prekvapení od trhových prognóz, bol neustále v pluse od októbra 2016. Až do minulého týždňa.
V praxi to znamená, že v priemere prekonávali ekonomické ukazovatele prognózy nepretržite takmer rok a pol. Nejedná sa pritom o nejaké dlhodobé prognózy, naopak sa bavíme o prognózach analytikov popredných finančných inštitúcií, ktoré sa zbierajú len niekoľko dní pred zverejnením jednotlivých ukazovateľov. Táto mimoriadne dlhá séria sa v minulom týždni skončila a index ekonomických prekvapení sa dostal do mínusu. Sklamali predovšetkým februárové indexy podnikateľskej dôvery (Indexy nákupných manažérov, IFO index...). Neznamená to, že situácia v ekonomike eurozóne sa nejako citeľne zhoršila, ale len to, že čísla sú mierne horšie ako prognózy. Prognózy totiž boli vysoké, IFO index aj indexy nákupných manažérov sú aj napriek nenaplneniu prognóz stále na jednej z najvyšších úrovní v tomto tisícročí. Ukončenie prekvapení sa však môže odraziť na eure. Lepšie než očakávané dáta totiž boli jedným z hnacích motorov eura. Graf nižšie ukazuje silný vzťah medzi vývojom eura voči doláru a indexmi podnikateľskej dôvery (ktoré sú relatívne spoľahlivý indikátor pre vývoj HDP), ktoré majú v indexe prekvapení vysokú váhu a ktoré v posledných kvartáloch pozitívne prekvapovali. Časový rad pre indexy podnikateľskej dôvery je zložený z nemeckého IFO indexu a Indexu nákupných manažérov vo výrobe.
EÚ uvalila miliónové pokuty za kartelové dohody pri námornej preprave
22. 2. 2018
Európska komisia (EK) v stredu v troch separátnych rozhodnutiach udelila miliónové pokuty za kartelové dohody. Štyria námorní prepravcovia zaplatia 395 miliónov eur. Dvaja dodávatelia zapaľovacích sviečok boli pokutovaní sumou 76 miliónov eur a rovnakou sumou boli pokutovaní aj dvaja dodávatelia brzdových systémov.
Komisia pripomenula, že účasť na karteloch je v rozpore s antitrustovými pravidlami EÚ. Eurokomisárka zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová spresnila, že všetky firmy uznali svoju účasť na karteloch a súhlasili s vyriešením prípadov. Komisia zistila, že čílsky námorný dopravca CSAV, japonskí prepravcovia "K" Line, MOL a NYK, ako aj nórsko-švédska dopravná spoločnosť WWL-EUKOR sa zúčastnili na karteli o medzikontinentálnej námornej doprave. Od októbra 2006 do septembra 2012 ovplyvňovali diaľkovú námornú dopravu pri prevoze nových automobilov, nákladných automobilov, ako aj kombajnov či traktorov, na trasách medzi Európou a ostatnými kontinentmi. Komisia pri určovaní pokút zohľadnila hodnotu predaja na medzikontinentálnych trasách do a z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), dosiahnutú účastníkmi kartelu za dopravné služby, závažnosť porušenia, geografický rozsah a časové trvanie.