Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Prichádza koniec európskeho rastu?
20. 4. 2018
Ekonomická expanzia v eurozóne sa začína silno otriasať vo svojich základoch. Utorkové dáta z Nemecka totiž ukázali, že dôvera investorov poklesla na najnižšiu úroveň od roku 2012 a pravdepodobnosť recesie prudko vzrástla.
Manažérsky a investorský prieskum inštitútu ZEW ukázal, že viac investorov očakáva zhoršenie ekonomickej situácie než jej zlepšenie. A to v horizonte najbližších mesiacov. Za zhoršením výhľadu stojí podľa prezidenta ZEW hlavne možnosť obchodnej vojny medzi USA a Čínou, zhoršenie diplomatických vzťahov medzi krajinami G7, ako aj slabé domáce (nemecké) ekonomické čísla z posledných týždňov. Pokles dôvery investorov v Nemecku bol spôsobený aj spomínaným prudkým nárastom pravdepodobnosti recesie. Tú vypočítal Makroekonomický inštitút v Dusseldorfe (IMK) až na 32 percent na nasledujúce tri mesiace. Zatiaľ nejde o jednoznačný signál, že trh očakáva recesiu v Nemecku, každopádne pravdepodobnosť narástla o výrazných sedem percent oproti marcu. Situácia sa tak začína pre najväčšiu ekonomiku v Nemecku rýchlo zhoršovať.
Rok po ukončení intervencií je česká koruna podhodnotená
18. 4. 2018
Už je to rok, odkedy Česká národná banka ukončila intervencie českej meny, ktoré ju umelo držali v hodnote blízko 27 korún za euro. Analytici vtedy predpokladali jej posilnenie na menej ako 25 korún za euro, no rok po ukončení intervencií je kurz českej meny stále podhodnotený o šesť percent. Včera sa jej hodnota pohybovala na úrovni 25,31 koruny za jedno euro.
„Česká koruna sa po roku od ukončenia intervencií pohybuje na slabších úrovniach, než sa pred rokom očakávalo. Hlavnými príčinami pravdepodobne budú obavy zo zhoršenia súčasných, nad očakávania dobrých makroekonomických ukazovateľov,“ uviedol Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu. Konkrétne ide o tempo rastu HDP, rast miezd, cien nehnuteľností alebo dlhodobo rekordne nízka miera nezamestnanosti. Pri ich súčasných úrovniach je podľa Drahotského priestor smerom k ďalšiemu zlepšeniu menší než priestor pre určitý pokles hodnoty meny. Práve to je pravdepodobne faktorom, ktorý hovorí proti okamžitému posilňovaniu koruny.
Nedostatok ľudí v Únii nahráva migrantom
16. 4. 2018
Už o pár dekád bude musieť pracujúca populácia pracovať na dvakrát toľko dôchodcov ako dnes. Riešením je podľa Medzinárodného menového fondu otvorenie hraníc pre migrantov. V priebehu tridsiatich rokov klesne počet ľudí schopných pracovať priemerne o 5,5 percenta naprieč vyspelými krajinami. Tento problém sa týka aj Slovenska.
Aj keď je nezamestnanosť nízka, pracovníci u nás stále chýbajú. „Situácia s pracovnou silou na Slovensku začína byť veľmi alarmujúca,“ konštatuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska. Okrem zlej demografie vidí problém aj v štruktúre absolventov, ktorá vôbec nekorešponduje s dopytom na trhu práce. „Firmy pociťujú nedostatok už aj nekvalifikovaných pracovníkov, tak sa nemôžeme čudovať, že personalisti narazili na dno svojich síl a vidia ako dočasné riešenie zamestnávanie pracovnej sily zo zahraničia,“ dodáva asociácia. Najlepším krátkodobým riešením by bolo podľa nej zamestnávanie cudzincov. Tým dlhodobým zase reforma školstva. S týmto tvrdením súhlasí aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Británia ešte len pocíti skutočný vplyv brexitu
13. 4. 2018
Poprední londýnski bankári varujú, že Británia ešte len pocíti skutočný vplyv brexitu, ktorý podkope jej postavenie globálneho finančného centra. Finančné spoločnosti na Britských ostrovoch sa totiž pripravujú na presun pracovných miest z Londýna na kontinent, aby si zachovali prístup na európsky jednotný trh.
Lloyd Blankfein, generálny riaditeľ banky Goldman Sachs v tejto súvislosti povedal, že americká banka ponechá svoju novú európsku centrálu za 1,4 miliardy USD (1,14 miliardy eur) v Londýne, ale ak by vedela pred začiatkom jej výstavby, že príde brexit, možno by si pre ňu vybrala iné miesto. Uviedol to v rozhovore pre portál Politico. Budúcnosť Londýna ako európskeho finančného centra je jednou z najväčších otázok na rokovaniach o brexite. Je totiž najväčším britským exportným sektorom a najväčším zdrojom príjmov z daní. Metropoly v Európskej únii (EÚ) súperia o to, ktorá pritiahne vysoko platené bankové pracovné miesta a príjmy, ktoré prinášajú. Premiérka Theresa Mayová pripravuje krajinu na brexit. Londýnsky sektor finančných služieb sa preto snaží pripraviť sa na stratu prístupu k najväčšiemu obchodnému bloku na svete, ktorý je jeho najväčšou výzvou od finančnej krízy v rokoch 2007-2009.