Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Stred Európy sa spája. Elektrina má zlacnieť
4. 2. 2019
Národné regulačné úrady Nemecka, Rakúska, Poľska, Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska požiadali prevádzkovateľov prenosových sústav a organizátorov trhov o začatie projektu prepojenia denných trhov s elektrinou. Súčasný systém cezhraničného obchodovania s elektrinou je totiž zdĺhavý a komplikovaný. Situáciu má zmeniť takzvaný market-coupling – ten zásadne zjednoduší proces obchodovania a dopomôže aj k zblíženiu cien susedných trhov. Podľa analytikov sa však cien pre domácnosti zásadne nedotkne.
Ak dnes chce firma dopravovať elektrinu z Nemecka do Česka, musí absolvovať niekoľko krokov. Okrem elektriny, ktorú nakúpi v Nemecku, musí v aukcii nakúpiť aj takzvanú cezhraničnú kapacitu z Nemecka do Česka. Keďže táto kapacita je limitovaná, aukčná kancelária ponuky obchodníkov zoradí od najvyššej po najnižšiu cenu. Následne začne v tomto poradí kapacitu prideľovať, až kým ju neminie. Ak niekto chcel nízku cenu, kapacitu nemusí dostať vôbec. A aby to nebolo všetko, po získaní kapacity ju obchodník musí ešte navrhnúť správcom prenosových sústav. Takže to, že ju má, ešte nemusí znamenať, že ju aj využije. Podobne je to na poľských aj rakúskych hraniciach.
alianska ekonomika skĺzla do recesie
1. 2. 2019
Talianska ekonomika vykázala vo štvrtom štvrťroku pokles o 0,2 percenta v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacmi. Oznámil to dnes taliansky štatistický úrad ISTAT. Hrubý domáci produkt (HDP) sa znížil už druhý kvartál za sebou, takže tretia najväčšia ekonomika eurozóny sa ocitla v recesii. V treťom štvrťroku klesol HDP Talianska oproti predchádzajúcemu kvartálu o 0,1 percenta.
Medziročne sa výkon talianskej ekonomiky ale ešte zvýšil, a to o 0,1 percenta. Prepad bol vo štvrtom štvrťroku však prudší, než sa očakávalo. Analytici v ankete agentúry Reuters odhadovali pokles o 0,1 percenta v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom a medziročný rast o 0,3 percenta. Štatistika je zlou správou pre taliansku vládu, ktorá prevzala vedenie krajiny v júni minulého roka. Hospodárstvo spomaľovalo od začiatku roka 2017 a v poslednej dobe je zasiahlo aj spomalenie rastu ekonomiky najdôležitejších obchodných partnerov Talianska, čo je Čína a Nemecko. Kritici tvrdia, že kabinet situáciu ešte ďalej zhoršil spormi s Európskou úniou o daňovú politiku, ktoré oslabili dôveru trhov, zvýšili krajine náklady na pôžičky, a poškodili tak ekonomiku. Za celý minulý rok talianska ekonomika vzrástla o jedno percento. O rok skôr predstavoval jej rast 1,6 percenta.
Členské štáty by mali podľa rezortu diplomacie prispievať do rozpočtu EÚ viac
30. 1. 2019
Prioritou má byť tiež zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov. Medzi hlavné priority Slovenska vo viacročnom finančnom rámci (VFR) Európskej únie (EÚ) po roku 2020 patrí okrem iného aj nárast celkovej výšky tohto rámca, zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti či dostatočných a primeraných zdrojov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku. Konštatuje to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) v Rámcovej pozícii SR k viacročnému finančnému rámcu EÚ po roku 2020, ktorou by sa mal na stredajšom (30. 1.) rokovaní zaoberať vládny kabinet. "Ide o priority a dôležité pozície s najväčším dopadom na SR, a nie o taxatívne vymenovanie všetkých oblastí, ktoré budú pre SR významné počas rokovaní o VFR 2021 - 2027," podotýka sa v materiáli.
Jednou z priorít pre Slovensko je podľa tohto materiálu aj nárast celkovej výšky VFR 2021 - 2027. Všetky členské štáty Únie by mali podľa rezortu diplomacie prispievať do rozpočtu EÚ viac ako v súčasnosti. Pozícia Slovenska má zahŕňať aj požiadavku na zachovanie súčasných podmienok spolufinancovania pre všetky kategórie regiónov a dosiahnutie lepšej rovnováhy pri zadefinovaní všeobecných finančných podmienok. Prioritou Slovenska má byť tiež výrazné zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ a zosúladenie horizontálnych pravidiel naprieč fondmi a nástrojmi. Dôležitou je pre Slovensko podľa materiálu aj zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti a udržanie jej percentuálneho pomeru na čo najvyššej úrovni na celkovom rozpočte EÚ vo VFR po roku 2020. Tiež by mali byť zachované dostatočné a primerané zdroje pre Spoločnú poľnohospodársku politiku a významným bodom je aj urýchlenie konvergencie priamych platieb. "SR nepodporuje navrhované výrazné zníženie rozpočtu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Zníženie finančnej alokácie pre Spoločnú poľnohospodársku politiku bude mať na SR výrazný dopad ako v oblasti pôdohospodárstva, tak i v oblasti ochrany životného prostredia," uvádza sa v materiáli. MZVaEZ reaguje aj na situáciu okolo brexitu, ktorá podľa rezortu dáva výnimočnú príležitosť na to, aby sa EÚ zbavila všetkých rabatov a výnimiek v prospech niekoľkých členských štátov. Kondicionality a kritériá, ktoré podmieňujú využívanie zdrojov z jednotlivých politík a nástrojov EÚ, musia byť zároveň podľa materiálu proporčné, relevantné a v súlade s právnym rámcom EÚ.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Európska centrálna banka nechala menovú politiku bez zmeny
28. 1. 2019
Európska centrálna banka (ECB) dnes podľa očakávania nechala menovú politiku bez zmeny. Nevylúčila ale možnosť zvýšenia úrokových sadzieb neskôr v tomto roku, hoci ekonomika eurozóny zažíva najväčšie spomalenie za pol desaťročie.
Po ukončení programu nákupu dlhopisov v hodnote 2,6 bilióna eur pred iba pár týždňami ECB stále predpokladá, že sa bude držať svojej politiky a úrokové sadzby ešte počas leta ponechá na rekordných minimách. Je ale možné, že vzhľadom na výrazné spomalenie hospodárskeho rastu bude normalizácia politiky ECB odložená a že jej ďalším krokom môže byť aj zníženie a nie sprísnenie politiky, píše agentúra Reuters. Ekonomiky Nemecka, Francúzska a Talianska, ktoré sú v eurozóne najväčšie, vo štvrtom štvrťroku 2018 sotva vzrástli, a podľa dnešných údajov bol rast podnikateľskej aktivity v regióne na začiatku tohto roka najpomalší od roku 2013.