Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Vyhliadky britskej ekonomiky sú neisté
4. 1. 2019
Britskí ekonómovia očakávajú, že brexit a s ním spojené neistoty spôsobia oslabenie britskej ekonomiky. Nina Skerová z ekonomického inštitútu Centre for Economics and Business Research (CEBR) povedala v rozhovore pre Financial Times, že nehľadiac na dlhodobé vplyvy bude rok "2019 pre britskú ekonomiku zlý alebo ešte horší".
Diane Coyleová z Cambridgeskej univerzity poukázala na chaos v politickej oblasti. Vyhliadky sú podľa nej "niečo medzi matnými a katastrofálnymi". Vo všeobecnosti ekonómovia očakávajú, že v najlepšom prípade tempo expanzie bude stagnovať na aktuálnych 1,5 percenta. Naďalej nie je jasné, akú podobu bude brexit mať. Ako povedal Charles Goodhart z London School of Economics, "nevieme, aký brexit vystúpi z hmly". Firmy sa preto pripravujú na najhoršie. Ekonómka Rebecca Hardingová povedala pre Financial Times, že britská ekonomika sa musí pripraviť na tvrdé pristátie. Coyleová si myslí, že pokles investícií na začiatku roka by mohla do istej miery vykompenzovať vyššia spotreba. Mnohé domácnosti si totiž vzhľadom na neistú situáciu budú hromadiť zásoby.
Euro prinieslo menej, ako sa čakalo
2. 1. 2019
Presne pred desiatimi rokmi Slovensko prešlo na euro a zavŕšil sa tak proces, ktorý sa začal ešte pred naším vstupom do Európskej únie. Na rozdiel od okolitých krajín sme totiž hneď od začiatku mali jasno v tom, že chceme patriť do klubu európskych krajín s rovnakou menou.
Od eura sme mali veľké očakávania a politici, ako aj ekonómovia sľubovali, že nová mena rozbehne zahraničný obchod a priláka nové investície. Tie aj prišli, príkladom môže byť Foxconn či Jaguar Land Rover, posledné boje o investície však ukazujú, že euro už nestačí. V tomto roku si napríklad BMW vybralo spomedzi Slovenska a Maďarska našich susedov, aj napriek tomu, že euro nemajú. Aj analytici Národnej banky Slovenska upozorňujú, že celkové prínosy eura boli nižšie, ako sa predpokladalo. Dôvodom je okrem iného aj hospodárska kríza, ktorou svetová ekonomika prechádzala práve v momente, keď Slovensko prijalo novú menu.
Od globálnej krízy sa totiž vo všeobecnosti výrazne spomalil rast medzinárodného obchodu.
Bez dohody nemusí byť žiadny brexit
1. 1. 2019
Ak parlament odmietne dohodu s Európskou úniou o brexite, existuje 50-percentná šanca, že Spojené kráľovstvo z EÚ nakoniec nevystúpi. V rozhovore pre nedeľník Sunday Times to povedal britský minister zahraničného obchodu Liam Fox.
"Ak by sme to (dohodu) neschválili, nie som si istý, či by som tomu (brexitu) dal väčšiu šancu ako 50 na 50," cituje Foxa, popredného zástancu odchodu Británie z EÚ, agentúra Reuters. "A vo mne by to vyvolalo pocit, že sme zradili ľudí, ktorí hlasovali v referende," dodal minister. Fox si je "stopercentne istý", že brexit nastane 29. marca 2019, len ak Dolná snemovňa dohodu podporí. Keďže verejnosť dostala možnosť rozhodnúť o členstve v EÚ v referende, parlament podľa neho teraz nemôže odmietnuť jeho výsledok. "Ak by sa tak stalo, myslím si, že by to zničilo dôveru voličov voči parlamentu" a mohlo mať nepredvídateľné dôsledky, konštatoval Fox. Britský parlament mal o 585-stranovej dohode o brexite pôvodne hlasovať 11. decembra. Premiérka Theresa Mayová však hlasovanie odložila na týždeň od 14. januára, keďže sa obávala, že dohoda nenájde dostatočnú podporu. Tým sa otvoril celý rad možností od tzv. tvrdého brexitu cez jeho odvolanie po druhé referendum. Mayová však posledné dve možnosti odmieta.
Čo pre vás robí Európska únia
29. 12. 2018
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer si až 68 % Európanov myslí, že ich krajina profituje z členstva v Európskej únii.
Európska únia prispela viac ako 700 miliónmi eur na modernizáciu piatich úsekov železničnej trate z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny. Príspevky na renováciu a modernizáciu získalo takmer 90 materských či základných škôl a desiatka stredných škôl v Nitrianskom kraji. Mnohí z deviatich miliónov študentov, ktorí sa zúčastnili európskeho výmenného programu Erasmus, tvrdia, že sú vďaka tomuto programu otvorenejší novým skúsenostiam a zážitkom. Okrem toho majú študenti Erasmu až dvakrát vyššiu šancu, že si do roka od ukončenia štúdia nájdu prácu. Mnoho ľudí ani netuší, že vďaka Erasmu dostavajú príležitosť aj učitelia. V roku 2015 vycestovalo do zahraničia vďaka grantom Únie viac ako 100 000 učiteľov. Európania sa môžu v rámci EÚ jednoducho zamestnať, neprichádzajú o sociálne zabezpečenie, môžu si založiť bankový účet v ktorejkoľvek európskej krajine a pri vybavovaní dlhších pobytov na nich nečaká neprimeraná administratíva.