Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Európa v globálnej hre zaostáva
18. 11. 2019
Jednou z najväčších výziev pre novú Európsku komisiu bude zlepšenie konkurencieschopnosti Únie voči silným ekonomikám Ázie či USA. Nevyhnutný bude dôraz na inovácie a technológie, zhodujú sa experti.
Priemysel je chrbticou európskeho hospodárstva. Podľa štatistík Eurostatu je najsilnejším ekonomickým zdrojom a tvorí jednu pätinu európskej hrubej pridanej hodnoty. Zároveň sa však jeho prínos v priebehu posledných 20 rokov oslabil. To sa odráža aj na konkurencieschopnosti európskych firiem na svetovej úrovni. Z Európy pochádza v priemere o tretinu menej nových patentov na obyvateľa ako v USA, Čína sa medzitým stáva čoraz silnejším konkurentom v oblasti nových technológií. Od nastupujúcej Európskej komisie prichádza jasný signál: chce mieriť vyššie a posilniť postavenie Únie ako globálneho hráča.
Recesia je nepravdepodobná udalosť
15. 11. 2019
Pravdepodobnosť, že európska ekonomika upadne do recesie, je veľmi nízka. Rast v eurozóne je však naďalej slabý, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis De Guindos. Rast ekonomiky eurozóny zaostáva za svojím potenciálom, povedal De Guindos na bankovej konferencii BNP Paribas. ECB musí podľa neho pozorne monitorovať situáciu.
"Recesia je veľmi nepravdepodobnou udalosťou, ktorá sa nestane," uviedol De Guindos. "Najväčším rizikom podľa mňa je, že ekonomika bude dlhý čas rásť pod svojím potenciálom." ECB v septembri ešte viac uvoľnila svoju menovú politiku, keď znížila depozitnú sadzbu hlbšie do negatívneho teritória a ohlásila obnovenie programu nákupu dlhopisov, ktorý zastavila len na konci vlaňajška. Podľa De Guindosa ECB bude musieť rozšíriť svoje monetárne nástroje, aby mohla reagovať na ďalšie spomalenie ekonomiky. De Guindos ich však nešpecifikoval. Viceprezident ECB zopakoval nedávne výzvy, že vlády musia urobiť viac pre stimuláciu ekonomík. Nízka ziskovosť bánk, spôsobená sčasti aj negatívnymi úrokovými sadzbami ECB, je najväčším rizikom ohrozujúcim finančnú stabilitu v eurozóne, dodal De Guindos.
Únia Spojeným štátom nevyhovie
13. 11. 2019
Snaha USA, aby Európska únia (EÚ) urýchlene znížila clá na dovoz Hummerov a chemikálií, nemala úspech. Únia by síce mohla vyhovieť Spojeným štátom, ale z pohľadu Bruselu by takéto zníženie ciel malo byť súčasťou rozsiahlej dohody o liberalizácii ciel na priemyselné tovary a produkty rybolovu, uviedla komisárka EÚ pre obchod Cecilia Malmströmová v liste adresovanom americkému obchodnému zástupcovi Robertovi Lighthizerovi.
Malmströmová to zdôvodnila pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré obmedzujú dohody medzi jednotlivými krajinami, aj sa týkajú len malého množstva produktov. V liste Lighthizerovi tiež požadovala zvýšenie úsilia o riešenie existujúcich obchodných sporov medzi USA a EÚ. Podľa Malmströmovej existuje priestor, aby sa viac urobilo pre ich ukončenie. Mala na mysli americké clá na dovoz ocele a hliníka rovnako ako spor týkajúci sa podpory výrobcov lietadiel. Malmströmovej list Lighthizerovi bol odoslaný už minulú stredu, ale až teraz o ňom informoval server Politico.
Britský minister financií varuje pred opozíciou
11. 11. 2019
Britský minister financií Sajid Javid v nedeľu vyhlásil, že plán výdavkov opozičnej Labouristickej strany na päť rokov spustí v Británii do niekoľkých mesiacov ekonomickú krízu. Citoval pritom dokument zverejnený jeho Konzervatívnou stranou a zároveň odmietol uviesť plánovanú výšku výdavkov v jeho vlastnej fiškálnej stratégii. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AP s tým, že v Spojenom kráľovstve sa uskutočňuje predvolebná kampaň pred parlamentnými voľbami, naplánovanými na 12. decembra.
Sú to extrémne vysoké výdavky štátneho rozpočtu - 1,2 bilióna libier (1,39 bilióna eur) -, bude to absolútne nezodpovedné konanie a do niekoľkých mesiacov vrhne túto krajinu do ekonomickej krízy," povedal Javid pre britskú stanicu BBC. Labouristická strana odmietla analýzu svojich plánov na výdavky, ktorú vypracovali konzervatívci, a celý svoj program ešte len má zverejniť. Labouristi zareagovali aj tvrdením, že vládni konzervatívci o nich šíria nepravdivé správy. Údaj 1,2 bilióna libier vychádza z predpokladu, že labouristická vláda uplatní v praxi každý svoj politický sľub, ktorý prijala vo všeobecnosti. Labouristi tvrdia, že nie všetky tieto sľuby budú aj v ich oficiálnom volebnom programe. Labouristický hovorca pre oblasť ekonomiky John McDonnell povedal, že hodnotenie konzervatívcov je "nekompetentným mišmašom, len obyčajným odhadom a zlými počtami". Minister financií Javid si však za svojím hodnotením stojí.