Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Nálada v ekonomike eurozóny je najhoršia za päť rokov
30. 9. 2019
Nálada v ekonomike eurozóny klesla a je najhoršia za takmer päť rokov. Obchodné spory totiž znížili dôveru v priemysle. Nálada v službách sa však zlepšila, čo znížilo obavy z preliatia negatívneho vývoja do najväčšieho sektora ekonomiky eurozóny.
Index ekonomického sentimentu Európskej komisie (EK) pre eurozónu v septembri padol takmer na päťročné minimum 101,7 bodu zo 103,1 bodu v auguste. Ekonómovia počítali s poklesom len na 103 body. Index sa aktuálne nachádza len tesne nad svojím dlhodobým priemerom a je najnižší od februára 2015. Dôvodom zhoršenie nálady v eurozóne bolo "výrazné zníženie" dôvery v priemysle, uviedla EK. Exportne orientované firmy totiž zápasia s dôsledkami globálnych obchodných sporov. Index dôvery v priemysle v septembri padol na -8,8 bodu z -5,8 bodu v auguste a dostal sa najnižšie za viac ako 6 rokov (od júla 2013). Hlavným dôvodom bol pokles dôvery v nemeckom priemysle, príslušný index sa znížil na -15,6 bodu (najmenej od októbra 2012) z -11,2 bodu.
Euro oslabilo voči doláru
27. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny v piatok ráno nadviazal na oslabovanie z predchádzajúcich dní. V noci na piatok nakrátko padol až na 1,0905 USD/EUR, čo bolo najmenej od mája 2017.
Euro neskôr zmazalo časť strát a ráno sa predávalo po 1,0922 USD, teda približne pri rovnakom kurze ako vo štvrtok (26. 9.) večer. Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,0938 USD/EUR. Podľa expertov je hlavným dôvodom oslabovania spoločnej európskej meny menová politika ECB. ECB v septembri prijala ďalšie menové stimuly, aby podporila ekonomiku eurozóny. Súčasťou balíka bolo aj zníženie depozitnej sadzby z -0,4 % na -0,5 % a obnovenie programu nákupu dlhopisov.
Európska mena voči doláru posilnila
26. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny vo štvrtok ráno vzrástol, naďalej sa však pohybuje pod hranicou 1,10 eura za americký dolár. Euro sa ráno predávalo po 1,0959 dolára, teda o niečo vyššie ako v stredu večer. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v stredu referenčný kurz na 1,0982 dolára za euro.
Vývoj na devízovom trhu vo štvrtok ráno bol reakciou na stredajšie oslabenie, keď euro dočasne padlo až na 1,0942 dolára za euro. Dôvodom bolo posilňovanie sa dolára, ktoré, naopak, tlačilo na pokles kurzu eura. Spustenie konania smerujúceho k tzv. impeachmentu prezidenta Donalda Trumpa uprostred týždňa zneistilo investorov, preto sa zvýšil dopyt po bezpečných aktívach, medzi ktoré patrí aj dolár. Vo štvrtok by sa mohli o nové impulzy postarať makroekonomické údaje. Popoludní sa očakáva správa o raste ekonomiky USA v druhom kvartáli.
Britské firmy opúšťajú český trh
25. 9. 2019
Záujem britských podnikateľov o biznis v Česku ďalej klesá. V súčasnosti v Českej republike podniká 4694 firiem s britskými vlastníkmi, čo je o 5 % menej než v roku 2018.
Vyplýva to zo štatistík poradenskej spoločnosti Bisnode, ktoré zverejnil server e15.cz. Objem britského kapitálu upísaného v základnom imaní českých firiem je však podľa zistení Bisnode na maxime. Najvýraznejší rast počtu britských firiem zaznamenalo Česko tesne pred a po referende o brexite, teda v období, keď sa podnikatelia pripravovali na možné dôsledky rozhodnutia o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Historické maximum dosiahli v marci minulého roka a odvtedy počet firiem s britskými vlastníkmi takmer neustále klesá.