Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Korupciu na najvyšších miestach trestáme stále menej
24. 1. 2020
Slovensko sa prepadá v rebríčku vnímania korupcie. Vyplýva to z celosvetového Indexu vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index), ktorý každoročne vydáva Transparency International.
V meradle 180 svetových krajín sme na 59. priečke, v medziročnom porovnaní ide o zhoršenie o dve miesta. Je to dokonca až o päť miest horšie ako na začiatku volebného obdobia v roku 2016. V rámci Európskej únie sme šiesti od konca. Slovensko získalo 50 bodov z možných 100. Počet potrestaných prípadov korupcie na Slovensku v posledných rokoch klesol, väčšina odsudzujúcich verdiktov sa týkala malých úplatkov. Celkový počet rozhodnutých korupčných káuz, ktoré prejednáva Špecializovaný trestný súd, v rokoch 2016 až 2019 klesol o tretinu. Až dve tretiny potrestaných prípadov sa týkali korupcie s úplatkami do hodnoty 500 eur.
Princíp univerzálnej sukcesie
22. 1. 2020
Po novele zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa zabezpečilo minimalizovanie administratívnej záťaže a možnosť riadneho čerpania finančných prostriedkov v priebehu pokračujúceho programového obdobia tým, že sa zabezpečí plynulosť čerpania bez nevyhnutnosti zastavenia vyhlasovania výziev, zrušovania už vyhlásených výziev, zastavenie rôznych konaní počas implementácie projektu a opakovanie už realizovaných procesov.
Novela zákona vychádza z úpravy zlúčenia, ktorú už právny poriadok SR obsahuje vo vzťahu k zlúčeniu obchodných spoločností, na ktorú nadväzujú aj iné úpravy, najmä týkajúce sa štatutárnych predpisov k iným druhom právnických osôb a tiež k zániku rozpočtových a príspevkových organizácií podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Procesná časť, ktorá je obsiahnutá v prechodných ustanoveniach, rieši prechod vzťahov, procesov a úkonov v konaní, resp. existujúcich ku dňu zlúčenia.
Predaj áut v Európe rástol šiesty rok za sebou
20. 1. 2020
V Európe bolo v minulom roku registrovaných 15,3 milióna vozidiel. Predajom kraľoval Volkswagen.
Šesť rokov rastu. Aj tak by sa dal popísať spotrebiteľský hlad v Európe po nových automobiloch. V minulom roku sa totiž v Únii predalo 15,3 milióna vozidiel, čo predstavuje medziročný rast na úrovni 1,2 percenta. Začiatkom roka to pritom vyzeralo, že by mohlo po prvýkrát prísť k výraznejšiemu medziročnému poklesu registrácií áut.
Nemecko skončí s výrobou elektriny z hnedého uhlia
16. 1. 2020
Nemecká vláda sa dohodla so spolkovými krajinami na ukončení výroby elektrickej energie z hnedého uhlia, koniec je stanovený na rok 2038. Berlín súhlasil, že v rámci plánu poskytne tým firmám a spolkovým krajinám, ktorých sa zmena dotkne, kompenzácie v celkovom objeme asi 40 miliárd eur, uviedol dnes hovorca vlády.
Podľa ministra financií Olafa Scholza by firmy v západnom Nemecku mali obdržať 2,6 miliardy eur a podniky vo východnom Nemecku 1,75 miliardy eur.
Spolková vláda v rámci dohody poskytne až 14 miliárd eur spolkovým krajinám Brandenbursko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Ďalších až 26 miliárd eur vláda poskytne na podporu hnedouhoľných regiónov. Stratu produkcie elektriny spôsobenú odchodom od hnedého uhlia by podľa hovorcu vlády mali kompenzovať nové kapacity na výrobu elektriny zo zemného plynu. Nemecko je najväčším svetovým producentom hnedého uhlia, ktoré sa na výrobe elektriny v krajine podieľa zhruba 19 percentami, informovala agentúra Reuters.