Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Brusel si posvieti na fúziu najväčšieho výrobcu lodí na svete
11. 12. 2019
Zlúčenie juhokórejského Hyundai Heavy Industries Holdings, najväčšieho výrobcu lodí na svete, s konkurenčnou lodiarskou firmou Daewoo v hodnote 1,8 miliardy amerických dolárov (1,62 miliardy eur) bude čeliť rozsiahlemu vyšetrovaniu v Európskej únii (EÚ) pre obavy z monopolu. Uviedli to v utorok dva zdroje z Bruselu, ktoré nechceli byť menované.
Holding Hyundai v januári oznámil dohodu o vytvorení lodiarskeho obra s trhovým podielom 21 percent. Tento krok je čiastočne reakciou na nadmernú kapacitu v tomto odvetví priemyslu. Európska komisia po predbežnom preskúmaní, ktoré sa končí 17. decembra, začne na budúci týždeň vyšetrovanie ich dohody. To môže trvať až päť mesiacov a vo väčšine prípadov sa končí tým, že spoločnosti sú nútené predať niektoré aktíva alebo technológie či vzdať sa kontraktov v prospech rivalov, aby zmiernili obavy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže. Komisia odmietla správy o vyšetrovaní komentovať. Dohoda si však vyžaduje schválenie príslušnými regulačnými úradmi. V Južnej Kórei, Číne a v Japonsku už obe firmy získali súhlas so zlúčením.
Průmyslová výroba v Německu v říjnu nečekaně klesla
9. 12. 2019
Průmyslová výroba v Německu v říjnu nečekaně klesla, proti září se snížila o 1,7 procenta. Oznámil to v pátek německý statistický úřad. Analytici přitom očekávali, že se pokles zastaví a výroba vykáže růst o 0,1 procenta. Německé ministerstvo hospodářství ve čtvrtek oznámilo, že místnímu průmyslu v říjnu klesly zakázky, vliv podle něj měla slabší poptávka v Německu i v zemích mimo eurozónu.
Ministerstvo ve čtvrtek oznámilo, že zakázky se snížily o 0,4 procenta. Analytici přitom v anketě agentury Reuters počítali s růstem zakázek, který odhadovali na 0,3 procenta. Průmyslové zakázky od domácích zákazníků v říjnu klesly o 3,2 procenta a objednávky od klientů mimo eurozónu se propadly o 4,1 procenta. Zakázky z ostatních členských zemí eurozóny se však o 11,1 procenta zvýšily. V září se průmyslová výroba snížila o 0,6 procenta, také více, než se očekávalo. Tento údaj statistici v pátek potvrdili. Říjnový pokles činí v meziročním srovnání 5,3 procenta, a je rovněž výrazně silnější, než se čekalo. Údaje signalizují přetrvávající útlum v německém průmyslu, situace by se ale podle ministerstva hospodářství měla v příštích měsících stabilizovat. Výrazně se v říjnu snížila hlavně výroba kapitálového zboží.
Tempo rastu hospodárstva eurozóny stagnovalo
6. 12. 2019
Rast ekonomiky eurozóny v treťom štvrťroku zostal oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,2 percenta, v celej Európskej únii potom zrýchlil na 0,3 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat, ktorý potvrdil predbežné údaje z novembra. Zamestnanosť potom v eurozóne aj v celej EÚ vzrástla medzikvartálne o 0,1 percenta.
V druhom štvrťroku hrubý domáci produkt (HDP) krajín eurozóny aj celej EÚ vzrástol o 0,2 percenta. V medziročnom porovnaní ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku vzrástla o 1,2 percenta a jej rast sa zhodoval s hodnotou za druhý kvartál. V celej EÚ medziročný rast zostal tiež na hodnote z druhého štvrťroku, kedy predstavoval 1,4 percenta. Z členských krajín najrýchlejšie rástla v treťom štvrťroku poľská ekonomika, a to o 1,3 percenta. Najpomalší bol naopak rast v Nemecku, Taliansku a Rakúsku so zhodnou hodnotou 0,1 percenta. V treťom štvrťroku sa zvýšil v eurozóne aj v celej EÚ počet zamestnaných v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom o 0,1 percenta. V druhom štvrťroku potom zamestnanosť v eurozóne vzrástla o 0,2 percenta a v EÚ o 0,3 percenta.
OSN potrebuje vyzbierať rekordných 29 miliárd dolárov
4. 12. 2019
OSN v stredu vyhlásila humanitárnu výzvu na zozbieranie takmer 29 miliárd dolárov (26 miliárd eur), pretože z dôvodu zmeny klímy a pretrvávajúcich konfliktov budú v roku 2020 naliehavú pomoc potrebovať desiatky miliónov ľudí vo svete. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Podľa OSN bude v roku 2020 určitú formu núdzovej pomoci vrátane potravín, prístrešia a zdravotnej starostlivosti potrebovať odhadom 168 miliónov ľudí na celom svete. Koordinátor OSN pre núdzové situácie Mark Lowcock uviedol, že toto číslo predstavuje "rekord v novodobej ére", pričom objasnil, že ide o obdobie od druhej svetovej vojny.