Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
ECB predpovedá masívnu recesiu
5. 6. 2020
Zápas s bezprecedentnou recesiou, ktorá zasiahla hospodársky priestor 17 krajín združených v menovej únii, sa vo štvrtok zintenzívnil. Európska centrálna banka takmer zdvojnásobila núdzový pandemický program nákupu aktív, takzvaný PEPP.
Ten sa navyšuje na 1,35 bilióna eur z pôvodných 750 miliárd eur, rozhodla dnes Rada guvernérov. Expanzia PEPP je reakciou na negatívne revízie inflačných prognóz. Tento krok „dodatočne uvoľní menovú politiku, podporí finančné podmienky v reálnej ekonomike, obzvlášť pre firmy a domácnosti,“ napísala ECB v stanovisku. Frankfurt zároveň predĺžil „životnosť“ tohto programu. Namiesto pôvodného ukončenia v tomto roku v ňom ECB bude pokračovať do júna 2021. Peniaze z takto nakúpených cenných papierov bude ECB reinvestovať až do konca roku 2022. Podpora na rozšírenie stimulov v Rade guvernérov bola podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej jednotná.
Slovensko dostane z Bruselu osem miliárd
29. 5. 2020
Vytvorenie rezervy v objeme 750 miliárd eur si vyžiada zavedenie nových daní aj zvýšenie platieb krajín do európskeho rozpočtu.
Prepad ekonomiky európskeho hospodárstva bude tento rok dvakrát hlbší, než to bolo po finančnej kríze pred dvanástimi rokmi. Európska centrálna banka predpokladá, že výkon krajín eurozóny spadne o osem až 12 percent. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová preto včera predstavila rozsiahly plán pomoci v objeme 750 miliárd eur. Pol bilióna eur majú tvoriť priame platby, na ktoré si chce Brusel požičať na finančných trhoch. Zvyšných 250 miliárd poskytne vo forme úverov. Komisia chce za dlh ručiť budúcim sedemročným rozpočtom na roky 2021 až 2027.
Európske akcie pokračujú v raste
27. 5. 2020
Na európskych akciových trhoch pretrváva dobrá nálada a v utorok predpoludním sa dostali najvyššie za 11 týždňov. Podporuje ich postupné uvoľňovanie reštrikcií a otváranie ekonomík. Po predĺženom víkende výrazne vzrástla londýnska burza.
Paneurópsky index STOXX Europe 600 sa v utorok o 10.00 h SELČ nachádzal s plusom o 0,87 percenta na 348,17 bodu, keď predtým sa dostal až na 349,72 bodu, čo bolo najviac od 10. marca. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 bol o 9.56 h SELČ v pluse o 0,80 percenta na 2995,01 bodu.
Hlavný nemecký index Dax sa v utorok tesne pred 10.00 h SELČ nachádzal o 0,61 percenta vyššie na 11 461,25 bodu. Kľúčový francúzsky index CAC 40 si polepšil o 1,17 percenta, taliansky FTSE MIB o 1,00 percenta, španielsky IBEX 35 o 1,3 percenta a britský FTSE 100 o 1,74 percenta.
Stimuly ECB musia zostať flexibilné
27. 5. 2020
Stimuly Európskej centrálnej banky (ECB) na zmiernenie následkov pandémie nového koronavírusu musia zostať flexibilné, uviedol guvernér francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Francois Villeroy de Galhau.
ECB nemusí v rámci stimulov pri nákupe vládnych dlhopisov zohľadňovať veľkosť jednotlivých ekonomík, povedal v rozhovore pre CNBC de Galhau. Týmto spôsobom reagoval na rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý požaduje zachovanie tohto kľúča, aby sa predišlo riziku deformácie trhov. Treba však dodať, že rozhodnutie súdu sa týkalo iného programu ECB, nie toho, o ktorom hovoril. Nákup veľkých objemov vládnych dlhopisov je súčasťou snahy ECB o obmedzenie ekonomických následkov koronakrízy. V rámci núdzového pandemického programu nákupu (Pandemic Emergency Purchase Programme, PEPP) ohláseného v marci do konca tohto roka nakúpi dlhopisy v objeme 750 miliárd eur.