Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Nemecký trh sprísni kritériá a rozrastie sa
7. 10. 2020
Keď počas jesene 2018 vstupovala nemecká platobná spoločnosť Wirecard na index DAX, vytlačila z neho finančníkov z Commerzbank. Dávid tak porazil Goliáša a začal písať svoj vlastný príbeh.
Nikomu by ani nenapadlo, že jeho trpký koniec príde už o necelé dva roky. Všetko odštartovala nepodpísaná účtovná závierka za rok 2019, v ktorej audítorská spoločnosť E&Y nenašla vydokladovaných 1,9 miliardy eur.
Zmena na európskej úrovni neohrozuje odklad splátok na Slovensku
30. 9. 2020
Do konca júla chceli Slováci odložiť 170-tisíc úverov. Po rozhodnutí Európskeho orgánu pre bankovníctvo je však situácia s pôžičkami neistá.
V časoch napätia a neistoty sa hľadali ochranné opatrenia všade, kde sa dalo. Pomocnú ruku podal aj Európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý začiatkom apríla vydal pre banky usmernenie povoľujúce poskytovať klientom úverové prázdniny. Krízové mesiace však pominuli, a tak bankári z Paríža, kde inštitúcia sídli, usmernenie od začiatku októbra rušia. A tu nastáva problém. Na Slovensku je totiž odklad splátok súčasťou zákona známeho ako lex korona, ktorý začal platiť len pár dní po usmernení od európskeho orgánu. Bankové domy sa tak dostávajú do paradoxnej situácie, keď musia dbať na dve nariadenia súčasne.
Brexit bez dohody môže stáť britskú ekonomiku trikrát viac ako pandémia
25. 9. 2020
Brexit bez dohody môže byť pre britskú ekonomiku z dlhodobého hľadiska trikrát nákladnejší ako pandémia nového koronavírusu. Upozornila na to nová štúdia britského think-tanku UK in a Changing Europe (Británia v meniacej sa Európe).
Podľa nej politické a ekonomické dôsledky pandémie pravdepodobne zmiernia alebo skryjú zlyhanie pri zabezpečení obchodnej dohody s Európskou úniou (EÚ). V správe sa ďalej uvádza, že absencia nových formálnych obchodných vzťahov s Bruselom bude v krátkodobom časovom horizonte zlou správou pre ekonomiku, ktorá musí zápasiť s dôsledkami pandémie nového koronavírusu, a v dlhodobom ju zasiahne viac zdravotná kríza.
Ekologická poľnohospodárska výroba
23. 9. 2020
Cieľom nového zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je určiť príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách.
Zákonom sa majú ustanoviť orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby. Nový zákon súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií a označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby, uvedeným v prílohe zákona.
Žiadatelia o vykonanie vstupného preverenia, žiadatelia o registráciu ekologickej poľnohospodárskej výroby v registri prevádzkovateľov, prevádzkovatelia ekologickej poľnohospodárskej výroby, inšpekčné organizácie, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.
Návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave.
Zákon teda upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, t. j. jednak ústredného orgánu, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a jednak príslušného orgánu, ktorým je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Upravujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku výrobu, ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa aj výkon vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, ktoré má slúžiť na preverenie predpokladov dotknutého žiadateľa na to, aby mohol požiadať o zápis do registra prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Podrobne sa upravuje vedenie registra prevádzkovateľov, registra inšpekčných organizácií, výkon úradnej kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby u prevádzkovateľov, práva a povinnosti inšpekčných organizácií, ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby tak, ako to umožňuje nariadenie (EÚ) 2018/848. Upravujú sa skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby a sankcie za ich spáchanie na účely vynútenia pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovených právne záväznými aktmi EÚ a týmto zákonom.