Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Českí politici si polepšia. Platy im stúpnu o stovky eur
20. 9. 2021
Českým poslancom a senátorom vzrastie od januára mesačný plat o 5500 korún (217 eur). Ministri si polepšia o 10 500 korún (415 eur) mesačne, prezident o takmer 18-tisíc korún (711 eur). S odvolaním sa na najnovšie dáta štatistikov o tom v sobotu informovala Česká televízia.
Platy ústavných činiteľov nadviazali na priemernú mzdu v českej ekonomike a rastú na rozdiel od platov učiteľov, policajtov či hasičov automaticky. Premiér Andrej Babiš (ANO) navrhol v lete platy politikov zmraziť, poslanci sa ale zákonom odmietli zaoberať. Okrem iného s argumentom, že ho premiér predložil neskoro.
V
Európska centrálna banka mierne spomalí nákupy dlhopisov
10. 9. 2021
Európska centrálna banka spomalí nákupy dlhopisov, ktorými sa snaží podporovať hospodársky rast v eurozóne zasiahnutej pandémiou choroby covid-19. Rada guvernérov ECB na svojom dnešnom zasadnutí rozhodla, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma štvrťrokmi znížia mesačné nákupy dlhopisov v rámci núdzového pandemického programu označovaného PEPP, konkrétne čísla však vo svojej správe neuviedla. Doteraz ECB kupovala dlhopisy tempom zhruba 80 miliárd eur mesačne.
Pozornosť trhov sa teraz zameria na tlačovú konferenciu prezidentky ECB Christine Lagardeovej. Na nej by mala predstaviť aj nový odhad rastu a inflácie.
"Rada guvernérov usudzuje, že priaznivé podmienky financovania je možné zachovať pri mierne pomalšom tempe čistých nákupov aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupov než v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch," uviedla centrálna banka. Tá celkovo na nákupy v rámci programu PEPP vyčlenila 1,85 bilióna eur a očakáva, že v nákupoch bude pokračovať najmenej do marca 2022.
Analytici v ankete agentúry Reuters očakávali, že ECB zníži nákupy dlhopisov v najbližších troch mesiacoch na 60 až 70 miliárd eur.
Centrálna banka zároveň potvrdila svoj dlhodobý sľub, že posilní stimulačné opatrenia, ak sa situácia na trhoch zhorší a finančné podmienky to budú vyžadovať. "Rada guvernérov je pripravená všetky svoje nástroje podľa potreby upraviť, aby zabezpečila stabilizáciu inflácie v strednodobom horizonte na cieľovej úrovni dvoch percent."
Hlavná úroková sadzba zostáva ďalej na nule. Nákupy aktív v rámci programu APP sa tiež nemenia a budú pokračovať tempom 20 miliárd eur mesačne.
V
Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa výrazne zhoršila
8. 9. 2021
Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa v septembri opäť znížila, pokles vykázala už štvrtý mesiac za sebou. Investorov znepokojujú problémy v dodávateľských reťazcoch. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky dnes zverejnil nemecký inštitút ZEW.
Index dôvery sa znížil na 26,5 bodu z augustových 40,4 bodu. Pokles tak bol výraznejší, než očakávali analytici. Tí v ankete agentúry Reuters septembrovú hodnotu index odhadovali v priemere na 30 bodov.
"Očakávania sa v septembri opäť výrazne zhoršili. Hoci odborníci na finančný trh očakávajú ďalšie zlepšovanie ekonomickej situácie v najbližších šiestich mesiacoch, predpokladaný rozsah a dynamika tohto zlepšovania zaznamenali značný pokles," uviedol prezident ZEW Achim Wambach.
"Globálny nedostatok čipov v automobilovom sektore a nedostatok materiálov v stavebnom sektore viedli k výraznému zhoršeniu vyhliadok pre zisky v týchto odvetviach," dodal.
Nemecko je najväčšou ekonomikou v Európe. Hrubý domáci produkt Nemecka sa v druhom štvrťroku zvýšil o 1,6 percenta po dvojpercentnom poklese v prvom kvartáli.
V
Rast českej ekonomiky vyzerá dobre, horšie je to s vysokou infláciou
6. 9. 2021
Od hospodárskej prognózy OECD v máji 2021 ubehlo už dostatok času na to, aby sa dali predikcie porovnať s realitou. Z dát sa zatiaľ zdá, že Česká republika by nemala mať problémy s tempom oživenia hospodárstva, ale bude sa musieť vysporiadať so silnou infláciou. Inak povedané, Česko sa musí vysporiadať s podobnou situáciou ako Slovensko.
Prognóza, ktorú OECD zverejnila v máji 2021, očakávala, že tempo rastu českého HDP sa v tomto roku zvýši na 3,3 percenta a v roku 2022 narastie na 4,9 percenta . V správe sa uvádzalo, že medzi dôvodmi tohoto - v porovnaní s odhadmi iných krajín EÚ - pomalého hospodárskeho oživenia bude patriť výrazné šírenie koronavírusu, vysoká miera úmrtí na toto ochorenie (v porovnaní s ostatnými krajinami OECD) a pomalé tempo očkovania v krajine.
V správe sa ďalej uvádzalo, že hospodárske oživenie sa zintenzívni po rozšírení očkovania obyvateľstva a uvoľnení súvisiacich pandemických opatrení. Vyšší zahraničný dopyt by zase podľa OECD mal prispieť k zrýchleniu vývozu. Zamestnanosť mala podľa OECD mierne klesnúť, najmä v dôsledku zrušenia štátnej pomoci a možného nárastu počtu bankrotov. Očakávalo sa, že inflácia sa bude pohybovať medzi dvoma a tromi percentami.
V