Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Ekonomika eurozóny sa bude zotavovať rýchlejšie, ako sa čakalo
11. 6. 2021
Európska centrálna banka (ECB) dnes podľa očakávania ponechala svoju mimoriadne uvoľnenú menovú politiku bez zmien. Naďalej tak poskytuje eurozóne zasiahnutej pandémiou rekordnú podporu a hlavná úroková sadzba zostáva na nule. Banka však zlepšila výhľad vývoja ekonomiky eurozóny na tento i budúci rok.
ECB teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) krajín používajúcich euro sa v tomto roku zvýši o 4,6 percenta, zatiaľ čo v marci tohtoročný rast odhadovala iba na štyri percentá.
Odhad hospodárskeho rastu pre budúci rok ECB zlepšila na 4,7 percenta z predtým predpokladaných 4,1 percenta. Banka prikročila tiež k zvýšeniu odhadov rastu spotrebiteľských cien, a to najmä kvôli stúpajúcim cenám komodít. V tomto roku by inflácia v eurozóne podľa jej prognóz mala dosiahnuť v priemere 1,9 percenta, v budúcom roku by potom mala predstavovať 1,5 percenta.
Šéfka ECB Christine Lagardeová uviedla, že banka v druhej polovici tohto roka počíta s výrazným oživením hospodárskej aktivity. Dodala však, že vývoj ekonomiky je naďalej závislý na situáciu okolo šírenia koronavírusu. Upozornila tiež, že terajší vzostup inflácie je dôsledkom dočasných faktorov a vyšších cien energie.
V
Eurokomisia navrhla bezprecedentný rozpočet, má pomôcť k zotaveniu Európy
9. 6. 2021
Európska komisia v utorok navrhla rozpočet Európskej únie na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur. K uvedenej sume by malo pribudnúť odhadovaných 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci ozdravného plánu cez program EÚ budúcej generácie (NGEU), uviedol eurokomisár zodpovedný za rozpočet Johannes Hahn.
Rozpočet na rok 2022 predstavuje 167,8 miliardy eur v záväzkoch a 169,4 miliardy eur v platbách. Komisia spresnila, že "palebná sila" rozpočtu a grantov cez plán obnovy zmobilizuje investície na oživenie hospodárstva, zabezpečenie udržateľnosti a tvorbu pracovných miest.
"Predkladáme bezprecedentnú úroveň finančnej podpory na zotavenie Európy po zdravotnej kríze. Pomôžeme ľuďom, spoločnostiam a regiónom, ktoré boli pandémiou najviac postihnuté. Budeme investovať do odolnosti Európy a jej modernizácie. Prioritou je dostať Európu späť do starých koľají, urýchliť jej oživenie a pripraviť ju na budúcnosť," vysvetlil Hahn.
Komisia navrhuje prideliť v podobe záväzkov nasledovné sumy: granty vo výške 118,4 miliardy eur cez NGEU na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dopadov koronakrízy a na zabezpečenie udržateľnosti, odolnosti a lepšej pripravenosti ekonomík EÚ na budúce výzvy.
V
Ekonomika eurozóny nádejne ožíva
7. 6. 2021
Eurozóna má našliapnuté na rýchle ekonomické oživenie, ako nasvedčujú úžasné makroekonomické dáta zverejnené počas minulého týždňa.
Index prieskumu manažérov výrobného sektoru eurozóny (výrobný PMI index) vykázal historické hodnoty, CPI inflácia dosiahla cieľové hodnoty nastavené ECB a PMI index služieb tiež vykazuje postupné oživenie.
V
Brusel chce od AstraZenecy vymôcť milióny
31. 5. 2021
Európska únia v stredu požiadala súd v Belgicku, aby udelil spoločnosti AstraZeneca pokutu vo výške miliónov eur pre nedodržanie dodávok očkovacej látky proti COVID-19.
EÚ tiež obvinila spoločnosť z toho, že nevyvinula maximálnu snahu pri dodržaní dodávok vakcín, informovala agentúra AFP.
Európska únia už podnikla právne kroky voči britsko-švédskej farmaceutickej spoločnosti a požaduje, aby AstraZeneca dopredu zaplatila pokutu vo výške desať miliónov eur a k tomu ešte "desať eur za každú dávku a deň omeškania".
EÚ chce takto AstraZenecu prinútiť, aby do konca júna dodala približne 90 miliónov dávok vakcín, tak ako bolo dohodnuté v zmluve.
AstraZeneca sa však odvoláva na časť zmluvy, ktorá hovorí o "maximálnom možnom úsilí" spoločnosti a na to, že vo výrobe nastalo omeškanie.
Právnik EÚ Rafael Jafferali však argumentuje tým, že spoločnosť uprednostnila dodávky pre Veľkú Britániu a zároveň nevyvinula maximálnu snahu pri zvýšení produkcie v závode v Holandsku, ktorý prevádzkuje spoločnosť Halix.
V