Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Aktuálne dopady krízy na ceny elektriny a zemného plynu v EÚ
18. 3. 2022
Už v období pred vojnou prišla do Európy zhoršujúca sa energetická situácia, ktorá viedla k zvýšeniu nákladov na elektrinu, potraviny a zásoby pre jednotlivcov aj podniky. Dnešným svetom, respektíve Európou, otriasa vojnový konflikt a stále vyššie ceny spojené s obavami, že konflikt povedie k prerušeniu dodávok energií.
Európsky región je ovplyvnený oveľa silnejšie ako USA, a to kvôli silnej energetickej závislosti od Ruska.
V roku 2021 Európska únia doviezla 155 miliárd kubických metrov zemného plynu z Ruska, čo predstavuje približne 45 percent dovozu plynu do EÚ a takmer 40 percent celkovej spotreby plynu.
V
Nemecko chce do konca roka ukončiť dovoz uhlia a ropy z Ruska
14. 3. 2022
Nemecko chce do konca roka prakticky ukončiť dovoz uhlia a ropy z Ruska, povedal denníku Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung minister hospodárstva Robert Habeck.
S ruským plynom napriek vojne na Ukrajine ďalej počíta. Nemecko by sa bez neho zatiaľ podľa Habecka len ťažko obišlo. Podiel ruských dodávok plynu do Nemecka predstavuje podľa ministerstva 55 percent, pri uhlí je to 50 percent a pri rope 35 percent.
"Každý deň, prakticky každú hodinu sa lúčime s časťou ruských importov," poznamenal minister za Zelených. "Keď sa to podarí, budeme na jeseň nezávislí od ruského uhlia a na konci roka prakticky nezávislí od ropy z Ruska," uviedol tiež.
S plynom je to podľa neho zložitejšie, pretože Nemecko zatiaľ nemá terminál na dovoz skvapalneného plynu. Plánuje ich síce niekoľko, ale podľa odhadov expertov vzniknú najskôr o štyri roky.
V
Európa zaťahuje ručnú brzdu, pandemickému stimulu dáva stop
11. 3. 2022
V reakcii na vojnové udalosti sa rúcali svetové trhy. Ceny ropy a zemného plynu a ďalších komodít sa vyšplhali na niekoľkoročné maximá. Rusko už dodnes opustilo viac ako 300 spoločností, medzi nimi aj McDonald's či Adidas. Na sankčnom liste Európskej komisie je teraz vyše 800 osôb a firiem.
Bezprecedentná reakcia svetových veľmocí dala jasne najavo, čo si o vojenských plánoch Vladimira Putina myslia. „Ruská invázia na Ukrajinu je pre Európu míľnikom. Vyjadrujeme ľuďom Ukrajiny úplnú podporu,“ uviedla banková rada Európskej centrálnej banky v dnešnom rozhodnutí o menovej politike, v ktorom oznámila ukončovanie pandemickej pomoci.
Riziká pre hospodársky výhľad sa v dôsledku vojenského konfliktu výrazne zvýšili. „Rusko-ukrajinská vojna bude mať materiálny vplyv na ekonomickú aktivitu a infláciu prostredníctvom vyšších cien energií a komodít, narušenia medzinárodného obchodu a slabšej dôvery,“ zhodnotila šéfka ECB Christine Lagardová.
Napriek tomu sa banka drží pôvodného plánu ukončiť pandemický výkup dlhopisov v hodnote 1,85 bilióna eur už v marci. Lagardová však dodala, že flexibilita zostane súčasťou menovej politiky, „kedykoľvek bude ohrozené smerovanie k cenovej stabilite“. Oznámila tiež postupné ukončenie nákupov aktív v rámci programu APP, ktorý sa začal ešte v roku 2014. Budú predstavovať 40 miliárd eur v apríli, 30 miliárd eur v máji a 20 miliárd eur v júni.
V
Ceny plynu v Európe vyskočili na nový rekord
7. 3. 2022
Ceny plynu v Európe vyskočili v pondelok na nový rekord po tom, ako trhy zareagovali na úvahy západných štátov, najmä USA, zakázať v reakcii na vojnu na Ukrajine dovoz ruskej ropy. V jednom momente vyskočila cena plynu o takmer 80 percent na vyše 340 eur za megawatthodinu (MWh).
V jednom z najchaotickejších obchodovaní, aké trhy doteraz zaznamenali, dosiahol referenčný európsky kontrakt na plyn na burze v Amsterdame 345 eur/MWh. V porovnaní s predchádzajúcim obchodovaním to znamená rast o 79 percent. Neskôr sa rast zmiernil a predpoludním sa cena pohybovala okolo 256 eur/MWh. Aj to však oproti piatkovej (4. 3.) priemernej cene predstavuje rast o 33 percent.
"Nemám ani slov," povedal v reakcii na pondelkový vývoj na trhoch Ole Hansen, komoditný stratég zo Saxo Bank. Okrem prudkého zvýšenia ceny plynu vyskočili nahor aj ceny ropy, pričom cena Brentu sa priblížila k 140 dolárov (128,10 eura) za barel (159 litrov). Navyše, ceny hliníka, medi aj paládia zaznamenali rekordné hodnoty, cena niklu vyskočila na takmer 15-ročné maximum a cena zlata po 1,5 roku prekonala dvetisíc dolárov za uncu.
V