Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Ekonomika EÚ v minulom roku vzrástla o vyše päť percent
31. 1. 2022
Ekonomika Európskej únie v štvrtom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom podľa sezónne prepočítaných údajov o 0,4 percenta, čo je výrazné spomalenie proti tretiemu štvrťroku, kedy rast predstavoval 2,2 percenta. Vo svojom rýchlom odhade to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. V medziročnom porovnaní sa potom tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) zrýchlilo na 4,8 percenta zo 4,1 percenta v treťom kvartáli.
V eurozóne, teda v 19 krajinách platiacich eurom, tempo hospodárskeho rastu vo štvrtom štvrťroku oproti predchádzajúcemu trojmesačnému obdobiu spomalilo na 0,3 z 2,3 percenta. Medziročne ale rast zrýchlil, a to na 4,6 percenta z 3,9 percenta v treťom štvrťroku. Na základe predbežných údajov Eurostat odhaduje, že rast za celý minulý rok v krajinách EÚ dosiahol 5,2 percenta. Rast v eurozóne odhaduje na rovnakú hodnotu. Rýchly odhad je založený iba na čiastkových údajoch, ktoré sa budú ďalej spresňovať.
Medzi štátmi, z ktorých už má Eurostat údaje k dispozícii, ekonomika rástla najrýchlejšie v Španielsku. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom tam vzrástla o dve percentá.
V
EÚ by zastavenie plynu z Ruska tvrdo pocítila
28. 1. 2022
Európska únia by bola schopná na krátke obdobie zvládnuť prípadné zastavenie dodávok ruského plynu, znamenalo by to však pre ňu "vážne ekonomické dôsledky".
Zároveň by musela prijať mimoriadne opatrenia na obmedzenie spotreby. Uviedol to v najnovšej analýze ekonomický inštitút Bruegel.
Rastúce napätie medzi Ruskom a západnými štátmi pre situáciu na Ukrajine zvyšuje obavy z možného zastavenia dodávok ruského plynu do Európy. Európska komisia a USA už preto začali hľadať alternatívne dodávky.
Ak by Rusko v prípade sankcií odstrihlo Európsku úniu od svojho plynu, ktorý sa na jej celkovej spotrebe podieľa takmer 40 percent, EÚ bude prinútená výrazne zvýšiť dovoz LNG a zaviesť núdzové opatrenia na zníženie dopytu.
To napríklad znamená odstavovanie výroby. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na analýzu inštitútu.
Ako uviedol Simone Tagliapietra z Bruegelu, ak by sa situácia vyvíjala takto, Európa by to tvrdo pocítila. "Takýto vojnový scenár by si vyžiadal ťažké a nákladné rozhodnutia".
V
Slovensko dobieha Európsku úniu. V cenách
24. 1. 2022
Európa čelí najväčšiemu zdražovaniu spotrebiteľských cien za posledných 30 rokov. Podľa finálneho odhadu Eurostatu inflácia v krajinách Únie v decembri medziročne stúpla o 5,3 percenta, pričom v krajinách zdieľajúcich spoločnú euromenu stúpla o päť percent.
Finálny odhad inflácie potvrdil predbežný odhad zo začiatku januára tohto roka, no v porovnaní s novembrom rast cenovej hladiny v Únii aj v eurozóne akceleroval.
V porovnaní s decembrom 2020, keď inflácia medziročne klesla o 0,3 percenta, ide o bezprecedentne prudký rast cien.
V
Inflácia v eurozóne láme 30-ročné rekordy
21. 1. 2022
Európa čelí najväčšiemu zdražovaniu spotrebiteľských cien za posledných 30 rokov. Podľa finálneho odhadu Eurostatu inflácia v krajinách Únie v decembri medziročne stúpla o 5,3 percenta, pričom v krajinách zdieľajúcich spoločnú euromenu stúpla o päť percent.
Finálny odhad inflácie potvrdil predbežný odhad zo začiatku januára tohto roka, no v porovnaní s novembrom rast cenovej hladiny v Únii aj v eurozóne akceleroval.
V