Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Riziko energetickej chudoby v Nemecku sa zvýšilo
4. 7. 2022
Ľudia sa považujú za ohrozených energetickou chudobou, ak musia minúť viac ako 10 percent svojho čistého príjmu na kúrenie, teplú vodu, varenie a elektrinu.
Riziko takzvanej energetickej chudoby v Nemecku sa zvýšilo.
Ukázali to výpočty ekonomického inštitútu IW, podľa ktorých v máji 2022 musela až štvrtina ľudí v krajine minúť viac ako 10 percent z čistého príjmu na energie, zatiaľ čo v rovnakom mesiaci minulého roka to bolo 14,5 percent domácností.
Informuje agentúra DPA.
"Riziko energetickej chudoby sa enormne zvýšilo," povedal ekonóm IW Ralph Henger pre nedeľné noviny Welt am Sonntag. "Cválajúce ceny energií dostávajú súkromné domácnosti pod rastúci finančný tlak," dodal. Ľudia sa považujú za ohrozených energetickou chudobou, ak musia minúť viac ako 10 percent svojho čistého príjmu na kúrenie, teplú vodu, varenie a elektrinu.
V
Inflácia v eurozóne je na novom rekorde, Slovensko je štvrté najhoršie
4. 7. 2022
Na Slovensku minulý mesiac podľa Eurostatu dosiahla inflácia 12,5 percenta. Ide o nárast oproti májovým 11,8 percentám a zároveň je to štvrtá najhoršia hodnota v rámci 19 krajín eurozóny.
Medziročný rast cien v eurozóne v júni opäť prekonal rekordnú hranicu a zrýchlil na 8,6 percenta. To je o päť desatín percentuálneho bodu viac ako v máji. Vo svojom rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat.
Rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prispievalo k rastu inflácie predovšetkým pokračujúce zdražovanie energií. Údaje za celú Európsku úniu odhad neobsahuje.
Na Slovensku minulý mesiac podľa Eurostatu dosiahla inflácia 12,5 percenta. Ide o nárast oproti májovým 11,8 percentám a zároveň je to štvrtá najhoršia hodnota v rámci 19 krajín eurozóny.
Je to najvyššia miera inflácie na Slovensku od júna 2000, čiže za rovných 22 rokov, kedy bola na úrovni 15,7 percenta.
V
Štát získa dodatočne na daniach tri miliardy eur
1. 7. 2022
K dobru tento rok vyše jednu miliardu eur a na budúci rok ďalšie takmer dve miliardy. To je aktuálny účet pre štátnu kasu na základe nového odhadu výberu daní. Ten je totiž podstatne lepší, ako vláda očakávala vlani na jeseň pri tvorbe rozpočtu na rok 2022 s výhľadom na ďalšie roky.
Vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku síce znižujú rast nášho hospodárstva, na daniach to však necítiť. Dôležitým faktorom je, že výsledkom invázie je aj rast cien energií a dvojciferná inflácia.
Keďže štát neznížil daň z pridanej hodnoty, jej výber sa podstatne zvýši. A to tento rok oproti predpokladom o takmer 650 miliónov eur a ďalší rok o takmer 1,1 miliardy. Darí sa aj trhu práce, kde klesá nezamestnanosť a rastú nominálne platy, na základe čoho sa zvyšuje výber odvodov.
Vyplýva to z novej daňovej prognózy, ktorú dnes zverejnil Inštitút finančnej politiky pri...
V
Nemci chcú maximalizovať domácu produkciu plynu
27. 6. 2022
Nemecko by malo preskúmať všetky možnosti zvýšenia domácej produkcie zemného plynu vrátane frakovania. Povedal to v súvislosti s rastúcim napätím na nemeckom trhu s plynom šéf energetickej spoločnosti E.ON Leonhard Birnbaum. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"V súčasnej situácii by už nemalo byť žiadne tabu preveriť všetky možnosti, ktoré nám umožnia našu situáciu zlepšiť," povedal Birnbaum v rozhovore pre podcast nemeckého ekonomického týždenníka WirtschaftsWoche.
Pre pokles dodávok plynu z Ruska aktivovalo Nemecko koncom marca prvý stupeň zo svojho trojstupňového krízového plánu. Následne vo štvrtok 23. júna aktivovalo druhý stupeň po tom, ako ruský Gazprom v minulom týždni výrazne znížil dodávky plynu cez plynovod Severný prúd 1.
V