Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
EÚ ukázala nové protiruské sankcie
6. 5. 2022
Európska komisia navrhuje do konca tohto roka úplne zakázať dovoz ruskej ropy do Európskej únie. Oznámila to dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Európsky blok podľa nej v rámci šiesteho balíka protiruských sankcií tiež odpojí od medzinárodného platobného systému SWIFT najväčšiu ruskú banku Sberbank a dva ďalšie bankové domy.
Na to, aby sankcie vstúpili do platnosti, ich musia jednomyseľne schváliť členské krajiny.
Najdiskutovanejšou súčasťou nového balíka je embargo na dovoz ruskej ropy, ktorý v minulých rokoch tvoril štvrtinu všetkého ropného importu do unijných krajín, a z ktorého má Putinov režim značné príjmy.
Komisia navrhuje ukončiť do šiestich mesiacov dovoz surovej ropy a do konca roka aj upravených ropných produktov.
V
EÚ hľadá spôsob, ako si poradiť s obmedzením ruského plynu
2. 5. 2022
Ministri energetiky krajín Európskej únie dnes budú hľadať spôsob, ako zabezpečiť plyn pre všetkých spotrebiteľov vo svojich krajinách pri obmedzených dodávkach z Ruska.
Témou mimoriadnej bruselskej schôdzky bude aj stratégia zameraná na naplnenie zásobníkov pred zimnou vykurovacou sezónou v čase neistej perspektívy energetických obchodov s Moskvou.
Ministri by tiež mali vyjadriť názory svojich vlád na možné ukončenie odberu ruskej ropy, ktoré má byť súčasťou ďalšieho balíka protiruských sankcií, žiadne záväzné rozhodnutie sa však nečaká.
Rusko sa minulý týždeň rozhodlo prestať dodávať plyn do Poľska a Bulharska, pretože tamojšie energetické firmy odmietli pristúpiť na požiadavku prezidenta Vladimira Putina platiť za kľúčový zdroj energie v rubľoch.
EÚ podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s týmto scenárom počítala a obe krajiny začali dostávať plyn od svojich susedov.
V
Nemecko podporuje embargo na ruskú ropu
2. 5. 2022
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková potvrdila, že Berlín podporuje embargo na ruskú ropu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Nemecko je teraz pripravené zaobísť sa bez ruskej ropy aj niekoľko rokov, uviedla Baerbocková v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD.
Dôvodom sú nové kontrakty na dodávky ropy. Ešte pred niekoľkými týždňami by Nemecko podľa nej okamžité zastavenie importu ruskej ropy nezvládlo.
Podiel ruskej ropy na nemeckej spotrebe ropy padol v priebehu niekoľkých týždňov na 12 percent z približne 35 percent pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ukázala správa spolkovej vlády.
S nemeckým súhlasom s embargom rastie tlak na zvyšné členské štáty Európskej únie, ktoré ešte brzdia zastavenie dodávok ropy z Ruska.
V pondelok sa v Bruseli stretnú ministri energetiky EÚ, aby diskutovali o tejto otázke. Okrem toho budú hovoriť o zastavení dodávok ruského plynu do Poľska a Bulharska a platbách za ruský plyn.
V
Slovensko dostalo od EU pomoc viac ako dvesto miliónov eur
29. 4. 2022
Slovensko dostalo na pomoc s utečencami z Ukrajiny vyše 209 miliónov eur. Európska komisia vyplatila spolu všetkým 27 členským štátom Európskej únie zálohové platby vo výške 3,5 miliardy eur, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou.
Komisia spresnila, že platby pre nástroj REACT-EU sa uskutočnili v rámci Kohéznej akcie Európskej únie pre utečencov v Európe (CARE). Po invázii Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, eurokomisia zmobilizovala úsilie na podporu civilistov utekajúcich pred vojnou a na pomoc členským štátom, ktoré utečencov z Ukrajiny hostia a starajú sa o nich.
Jedným z opatrení komisie bolo to, že zaviedla možnosť flexibilne mobilizovať dostupné zdroje z kohéznej politiky v rámci programov na roky 2014 – 2020 a možnosť 100-percentného spolufinancovania a navrhla zvýšiť predbežné financovanie v rámci REACT-EU o 3,5 miliardy eur.
V