Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
EP schválil finančný dohľad
23. 9. 2010
Europoslanci sa definitívne priklonili k novému systému finančného dohľadu v EÚ.
Jeho cieľom je zabrániť opakovaniu finančnej krízy z rokov 2008 a 2009. Avšak kritici upozorňujú, že jednotlivé štáty stratia časť právomocí a dohľadu nad vlastnými bankami na úkor úniových inštitúcií. Základ dohľadu majú tvoriť štyri nové inštitúcie. Tri z nich budú dohliadať na banky, poisťovne a finančné trhy. Štvrtá bude sledovať vznik prípadných rizík v členských štátoch EÚ.
EP chce zmierniť dopady plyn. krízy
22. 9. 2010
Europoslanci v utorok definitívne schválili nariadenie, ktorého cieľom je zmierniť dopady v prípade opakovania plynovej krízy z minulého roka.
Vtedy Rusko prerušilo dodávky do Európy cez Ukrajinu. Členské štáty EÚ budú podľa europoslancov musieť do troch rokov zabezpečiť, aby bolo možné obrátiť tok plynu v plynovodoch. Touto technológiou nedisponujú zďaleka všetky členské štáty EÚ, čo výrazne ohrozuje ich energetickú bezpečnosť.
EÚ udajne chystá ďalšiu pomoc Grécku
21. 9. 2010
Európska únia sa údajne rozhoduje o možnosti poskytnutia ďalšej finančnej pomoci pre Grécko.
Krajiny eurozóny sa už pred časom zaviazali, že platobne neschopnej krajine požičajú do roku 2013 celkovo 110 miliárd eur. Úvahy nad väčšiu finančnú pomocou pre Grécko sa objavili po pochybách ekonómov, či sa Gréci budú schopní za 3 roky postaviť na vlastné nohy. Informoval o tom internetový server EUobserver
Odhad rastu ekonomiky EÚ je vyšší, ako sa čakalo
14. 9. 2010
Na skoro dvojnásobok zvýšila Európska komisia svoj odhad rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie pre tento rok
Hospodárstvo krajín platiacich eurom by malo vzrásť o 1,7 %, pôvodne komisia odhadovala 0,9 %. Ekonomika celej európskej únie by mala vzrásť o 1,8 %, pôvodná prognóza hovorila o 1,0 %.