Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Splácanie štátneho dlhu sa predraží
3. 11. 2010
Obavy, že dohoda sammitu EÚ by mohla na trhoch spustiť paniku kvôli prípadnému bankrotu zadlžených štátov, sa začínajú napĺňať.
Kompromis, ktorý počíta s náhradou za záchranný fond eurozóny, ktorého platnosť vyprší v roku 2013, na trhoch prudko zdvihol výnosy u štátnych dlhopisov. Pre veľa krajín sa tak financovanie štátneho dlhu výrazne predražilo. Investori sa boja, že záchranný fond eurozóny nahradí mechanizmus riadeného bankrotu, ktorý navrhuje Nemecko. Prípadných bankrotov by sa mali zúčastniť aj investori, ktorí by museli odpísať časť investícií do dlhopisov problémovej krajiny.
Ďalšia časť pôžičky Rumunsku
2. 11. 2010
Misia Medzinárodného menového fondu (MMF), v pondelok odsúhlasila pre Rumunsko uvoľnenie ďalšej pôžičky vo výške 900 miliónov eur, z balíka medzinárodnej finančnej pomoci krajine, v celkovej sume 20 miliárd eur.
Ďalších 1,15 miliardy eur by mala Bukurešti v najbližšej dobe uvoľniť aj Európska komisia. Rumunsko podľa misie MMF plní podmienky úverovej pomoci, ktoré spočívajú predovšetkým v ozdravovaní verejných financií. Vláda výrazne znížila mzdy vo verejnom sektore a plánuje zvýšenie dane z pridanej hodnoty, aby v tomto roku znížila deficit verejných financií podľa dohody s MMF a EÚ na 6,8 % hrubého domáceho produktu z vlaňajších 7,2 %.
Ekonomická nálada v EÚ sa zlepšila
29. 10. 2010
Ekonomická nálada v eurozóne sa v októbri prekvapivo zlepšila. Európska komisia dnes oznámila, že index nálady pre eurozónu vzrástol o 104,1 bodu zo septembrových 103,2 bodu.
Analytici pritom počítali s jeho stagnáciou. Zlepšila sa aj ekonomická nálada v celej Európskej únie, kde sa index zvýšil o pol boda a dosiahol tiež 104,1 bodu. Európska komisia minulý mesiac prudko zvýšila odhad rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie pre celý tento rok. Hospodárstvo krajín platiacich eurom by malo vzrásť o 1,7 %, pôvodne komisia odhadovala 0,9 %.
Brusel odobral ČR dotáciu na železnicu
28. 10. 2010
Európska komisia v stredu odobrala Česku sľúbených 14,5 milióna eur. Táto dotácia bola určená na prípravu projektu rýchlejšieho železničného spojenia medzi Prahou a Berounem.
Vláda však projekt kvôli finančným úsporám zastavila. Ministerstvo dopravy na rozhodnutie komisie reagovalo vlažne. Hovorca úradu Karel Hanzelka uviedol, že momentálne prebieha revízia všetkých pripravovaných stavieb a ich objektovej skladby s cieľom nájsť úspory oproti pôvodným finančným plánom.