Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Zahraničný obchod EÚ v deficite
15. 4. 2011
Bilancia zahraničného obchodu eurozóny skončila vo februári s deficitom 1,5 miliardy eur, pričom rovnakom období minulého roka bol deficit v pluse 1,4 miliardy eur, informoval Eurostat.
Zahraničný obchod v celej EÚ skončil so schodkom 9,6 miliardy eur, o rok predtým to bolo 7,5 miliardy eur. V januári v eurozóne zahraničný obchod bol v deficite 15,6 miliardy eur proti -10,4 miliardy eur v januári 2010. V celej EÚ v januári skončil v mínuse 30,2 miliardy eur, pričom rok predtým bol v zápore 23,4 miliardy eur. Ročná miera inflácie v eurozóne v marci bola 2,7 %.
Slovenské hospodárstvo porastie rýchlejšie ako eurozóna
13. 4. 2011
Najnovšia prognóza Medzinárodného menového fondu uvádza, že Slovenská ekonomika by mala v tomto aj budúcom roku rásť rýchlejšie, ako bude priemerný rast za celú eurozónu.
Vo svojej prognóze MMF očakáva, že rast eurozóny sa v tomto roku bude pohybovať na úrovni 1,6 %, a v budúcom roku na 1,7 %. Podľa MMF ale vývoj v krajinách platiacich eurom môže ohroziť pokračujúce napätie v bankovom sektore. Brusel by sa mal teda sústrediť najmä na posilnenie dôveryhodnosti bankových inštitúcií.
EK stiahla žalobu proti Slovensku
11. 4. 2011
Komisia Európskeho spoločenstva stiahla žalobu na Slovenskú republiku, vo veci neprijatia národnej stratégie pre redukciu biologicky odbúrateľného odpadu. Žalobu na Súdny dvor EÚ proti Slovensku podala Európska komisia v máji 2010.
Slovenku hrozila pokuta vo výške 725 -tisíc eur. Od roku 2013 by sa mal zvýšiť podiel obcí, v ktorých sa bude separovať biologicky rozložiteľný odpad. Podľa plánov envirorezortu by sa do kompostovania malo zapojiť 40 % obcí. Bioodpad tvorí podľa posledných štúdií Európskej únie 40 % z celkovej produkcie komunálnych odpadov, čo predstavuje asi 60 miliónov ton ročne.
Najviac ochranných známok má EÚ, Čína jej ale dýcha na chrbát
7. 4. 2011
Európska únia podala v roku 2010 najviac žiadostí o ochrannú známku, vyplýva to zo správy Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO).
Do prvej pätice vpustili iba USA a Čínu spolu s Japonskom a Ruskom. Počet žiadostí reflektuje zotavenie z globálnej finančnej a ekonomickej krízy rokov 2008-2009. Kým v roku 2009 žiadosti poklesli o 16 %, v roku 2010 sa zvýšili o 12,8 %. Predstavitelia WIPO tvrdia, že žiadosti o ochranné známky odrážajú predstavenie nových produktov a služieb na trhu, a reagujú aj na hospodárske cykly.