Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Aerolínie musia platiť aj pri meškaniach nadväzných letov
26. 2. 2013
Zákazníci leteckých spoločností, ktorí využívajú možnosť letieť prostredníctvom jedného alebo viacerých prestupov, majú nárok na odškodné, ak sa do cieľovej destinácie dostanú s oneskorením viac ako troch hodín.
Vyplýva to z rozsudku Európskeho súdneho dvora.
Cestujúci majú nárok na odškodné vo výške od 250-600 eur.
Eurozónu čaká prepad, Slovensko porastie pomalšie
25. 2. 2013
Rastúca nezamestnanosť a obavy o udržanie pracovných miest, nižšie príjmy domácností, ktoré okresávajú úsporné kroky vlády, napríklad vyššie dane a odvody.
To všetko sa tento rok prejaví na menšej chuti ľudí u nás míňať.
Aj preto Slovensku Európska komisia odhaduje, že tento rok porastie len o 1,1 percenta HDP. Odhadovaný rast je takmer o polovicu pomalší ako ten, aký Slovensku Brusel prognózoval pred troma mesiacmi.
Odhad komisie je pesimistickejší aj ako odhad ministerstva financií, ktoré ráta s tohtoročným rastom o 1,2 percenta, či NBS, ktorá verí v nárast dokonca o 1,3 percenta HDP.
Aj napriek tomu bude Slovensko patriť v eurozóne medzi tie krajiny, ktoré sa vyhnú recesii. Po Estónsku a Malte bude s Írskom treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou
Eurozónu možno opustí niekoľko jej členov
22. 2. 2013
Pokiaľ sa Európska centrálna banka nestane veriteľom poslednej inštancie, hrozí, že z menovej únie bude musieť odísť niekoľko jej členov.
Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi zopakoval, že bez Európskej centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie bude musieť eurozónu opustiť niekoľko jej členov. Euro je slabá mena, pretože nemá centrálnu banku, ktorá by ho podporila. ECB nemôže garantovať vládne dlhopisy a tlačiť peniaze. Pokiaľ tento stav pretrvá, môže to niektoré krajiny prinútiť k odchodu z menovej únie.
Tlak na krátenie dotácií z únie sme ustáli
18. 2. 2013
Slovensko sa po nedávnom summite EÚ stalo druhým najúspešnejším štátom, čo sa týka pridelených eurofondov na obdobie 2014 až 2020.
Na každého obyvateľa dostaneme v prepočte 344 eur ročne, čo je najviac po Estónsku. Z nových eurofondov pôjde tretina na cesty. Slovensko dostane z rozpočtu viac, ako čerpá doteraz.