Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Naše eurofondy sú ohrozené
10. 4. 2013
Slovensku hrozí, že nestihne vyčerpať 250 až 600 miliónov eur z eurofondov.
Ide o peniaze, ktoré malo Slovensko od EÚ vyčlenené v rámci programovacieho obdobia na roky 2007 až 2013. Aby sa scenár nestal aj realitou, vláda vytvorí pracovnú skupinu expertov. Expertná skupina má v priebehu mája pripraviť správu o tom, ako môže Slovensko a Európska komisia pracovať, aby zabezpečili väčšiu mieru pružnosti a zrealizovali efektívne míňanie sumy 250 až 600 miliónov eur.
V Európe stratili milióny ľudí prácu, hrozia sociálne nepokoje
10. 4. 2013
Od začiatku krízy v Európe pribudlo vyše desať miliónov nezamestnaných.
Zhoršujúca sa situácia na trhu práce zvyšuje nebezpečenstvo sociálnych nepokojov. V Európe je viac ako 26 miliónov nezamestnaných.
Problémy s hľadaním práce majú najmä mladí ľudia a ľudia s nízkou kvalifikáciou. Za posledných šesť mesiacov prišlo v Európskej únii o prácu viac milión ľudí.
Euro prehráva súboj s dolárom
10. 4. 2013
Centrálne banky rozvíjajúcich sa ekonomík predali vlani 45 miliárd eur a ich devízové rezervy v tejto mene medziročne klesli o 8 percent.
Sen,že sa euro vyrovná doláru ako jednotke na poli svetových devízových rezerv, sa stráca v nedohľadne.
Spoločná európska mena stratila v dôsledku krízy celú dekádu od svojho zavedenia, lebo sa jej zbavujú rozvíjajúce sa ekonomiky.
Štáty, na čele ktorých sú Čína, Rusko či Brazília, disponujú dvoma tretinami celkových devízových rezerv sveta.
Celkové rezervy v centrálnych bankách rozvíjajúcich sa krajín však medziročne vzrástli o 6 % a podľa údajov MMF dosiahli ekvivalent 7,25 bilióna dolárov (5,65 bilióna eur).
Nemci podporujú euro ako nikdy predtým
10. 4. 2013
Aj napriek pokračujúcej dlhovej kríze, dosiahla podpora členstva v eurozóne v Nemecku nový rekord.
Zotrvanie krajiny v menovej únii si želá 69 % Nemcov, kým návrat k marke podporuje iba 27 % obyvateľov. V čase zavedenia eura malo Nemecko povesť „chorého muža Európy“ so slabým hospodárskym rastom a vysokou nezamestnanosťou. Najväčšia európska ekonomika má však v súčasnosti nízku mieru nezamestnanosti na úrovni 7,2 % a krajina sa na rozdiel od mnohých iných členov eurozóny vyhla recesii.