Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Eurozóna sa prepadá. Ostrovom rastu je Slovensko a Estónci
14. 2. 2013
Slovenská ekonomika pribrzďuje ale v porovnaní s eurozónou sme na tom dobre.
Hrubý domáci produkt vzrástol v stálych cenách v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 o 0,7 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 4. štvrťroku 2011 o 1,2 percenta a oproti 3. štvrťroku 2012 o 0,2 percenta.
Slovensko je však na tom v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny veľmi dobre. Pri medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní má naša ekonomika druhý navyšší rast po Estónsku. Ostatné krajiny eurozóny v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zaznamenali pokles HDP.
V eurozóne stúpol objem nesplácaných úverov na rekordných 918 miliárd eur
12. 2. 2013
Objem úverov, ktoré spotrebitelia a podniky kvôli zlej ekonomickej situácii nedokážu včas splácať, stúpol v eurozóne na rekordných 918 miliárd eur.
Počas jedného roka sa tak zvýšil o 80 miliárd eur.
Situácia je zlá najmä v Španielsku a Taliansku. V celej eurozóne je podiel nesplácaných úverov 7,6 percenta.
Objem nesplácaných úverov v eurozóne sa začne znižovať až v budúcom roku. S nárastom ziskov bánk v eurozóne však napriek ťažkým podmienkam počíta už v tomto roku.
Brusel nám pošle milióny eur navyše
11. 2. 2013
Poľnohospodári, menej rozvinuté regióny, ale aj mladí nezamestnaní.
To sú tri skupiny víťazov, ktoré priniesol zo slovenského hľadiska nový rozpočet Európskej únie na roky 2014 až 2020.
Po mesiacoch rokovaní lídri únie schválili rozpočet. Napriek tomu, že väčšina Európy stratí, Slováci si polepšia. Napríklad farmári môžu čakať, že za hektár obhospodarovanej pôdy dostanú vďaka zvýšeniu presunu priamych platieb o 36 eur viac.
Aj keď si Slovensko na papieri polepší, analytici upozorňujú na to, že realita môže byť úplne iná. Vláda preto pripravuje zmeny vo verejnom obstarávaní.
Od 1. februára 2014 bude v EÚ stačiť jeden účet, začne fungovať SEPA
11. 2. 2013
Od 1. februára 2014 budú spotrebitelia a firmy v 32 európskych krajinách posielať zahraničné platby a inkasá v eurách za rovnakých podmienok ako v rámci domácich platieb.
Stane sa tak vďaka spusteniu systému SEPA
Cieľom SEPA je harmonizovať všetky postupy a štandardy tak, aby spotrebitelia nerozlišovali medzi domácou a zahraničnou platbou. Dosiahne sa tak zjednodušenie a efektívna realizácia platobných transakcií. Dôjde aj ku zrýchleniu platieb, nakoľko systém garantuje, že pripísanie platby na účet príjemcu prebehne najneskôr počas nasledujúceho pracovného dňa po zaslaní platby.
Slovenské bankové prostredie je už z pohľadu bankových kariet na príchod SEPA pripravené.