Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
City of London dopláca na brexit viac, než sa čakalo
19. 4. 2021
Vyše 400 britských finančných spoločností presunulo v dôsledku brexitu aktivity, pracovné miesta a aktíva v hodnote približne jedného bilióna libier (1,15 bilióna eur) z Británie do krajín Európskej únie. Poukázala na to koncom tohto týždňa zverejnená štúdia inštitútu New Financial, podľa ktorej bude situácia pre britské spoločnosti ešte horšia.
"Predpokladáme, že tieto čísla sú podhodnotené a časom budú rásť," uvádza sa v štúdii. Finančné služby neboli zahrnuté do obchodnej dohody medzi EÚ a Britániou platnej od januára tohto roka a ako štúdia uviedla, nedá sa očakávať, že by EÚ bola v tomto smere do budúcnosti ústretová.
Podľa New Financial bolo v dôsledku brexitu z Británie presunutých alebo sa v nových finančných centrách EÚ vytvorilo približne 7 400 pracovných miest. Ako však povedali bankári pre agentúru Reuters, presun niektorých zamestnancov predbežne zbrzdila pandémia nového koronavírusu.
Ako dodala štúdia New Financial, celkovo presunulo svoje aktivity z Británie približne 440 spoločností. To je omnoho viac, než predpokladal New Financial v roku 2019. Navyše inštitút predpokladá, že reálny počet dosahuje omnoho viac než 500 firiem.
V tomto smere najviac z brexitu vyťažil írsky Dublin, do ktorého sa presunulo 135 spoločností. Nasleduje Paríž so 102 finančnými spoločnosťami, Luxemburg (95), Frankfurt nad Mohanom (63) a Amsterdam (48). Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do Európskej únie aktíva za viac ako 900 miliárd libier, zatiaľ čo poisťovne a správcovia aktív presunuli aktíva za viac než 100 miliárd libier.
V
Vyslanie na územie Veľkej Británie a Severného Írska od 1. januára 2021
9. 4. 2021
Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej určila, že vystavené dokumenty A1 zostávajú v platnosti naďalej, teda aj po 31. 12. 2020 do konca obdobia, na ktoré boli vystavené.
Prípadne platia do dňa ukončenia činností, na ktoré boli vystavené, ak takýto deň predchádza poslednému dňu obdobia, na ktorý boli vystavené. Dokumenty A1 určujú, pod legislatívu ktorého štátu zamestnanec alebo SZČO patrí v oblasti sociálneho zabezpečenia. Zamestnávatelia, zamestnanci, resp. SZČO postupujú v situáciách, ktoré vznikli po 1. januári 2021 rovnako ako pred týmto dátumom. To znamená, že sa aj po brexite naďalej určuje uplatniteľná legislatíva v zmysle Dohody a stále sa uplatňuje inštitút vyslania vrátane vystavovania dokumentov A1. Postupy pri určovaní uplatniteľnej legislatívy a podmienky vyslania na územie Veľkej Británie a Severného Írska sa nezmenili a ďalej platia pravidlá ako pred 1. januárom 2021. Súčasne však platí, že podmienky na vstup, pobyt a pracovné podmienky pracovníkov vyslaných na územie Spojeného kráľovstva sa riadia od 1. 1. 2021 jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.
K
Miliardy z Bruselu sú v ohrození
5. 4. 2021
Koronakrízou otrasené európske ekonomiky by si mali v najbližších rokoch prerozdeliť až 750 miliárd eur v programe nazvanom Next Generation EU, známom ako európsky záchranný fond. Slovensko by malo z toho balíka vo forme Plánu obnovy získať približne šesť miliárd. Peniaze majú ísť na obnovu ekonomík a potrebné reformy.
Tieto peniaze si chce požičať samotná Európska komisia priamo na kapitálových trhoch. Splácať by sa následne mali z európskeho rozpočtu.
Ide však o veľmi neštandardný krok, ktorý musia povoliť všetky členské krajiny. Zatiaľ tak spravilo 16 z nich.
Potrebné dokumenty sa chystal podpísať aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, nakoľko dokument získal politickú podporu naprieč spektrom.
Avšak krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko sa obrátila na ústavný súd a ten celý proces pozastavil. Informuje o tom web euronews.com.
AfD argumentuje, že vznik takéhoto fondu je v rozpore so zmluvami EÚ. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa totiž píše, že rozpočet Únie by mal byť financovaný z vlastných zdrojov.
Tými sú príspevky jednotlivých krajín podľa HDP, podiely na daniach, ktoré odvádzajú do rozpočtu jednotlivé krajiny a podiel z európskych ciel.
V
Podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru
2. 4. 2021
Ak podnikateľ spĺňa všetky podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru, a zdaňuje služby v členskom štáte, kde je usadený, sa však môže rozhodnúť pre administratívne náročnejšie zdaňovanie tovaru v členskom štáte skončenia prepravy tovaru k zákazníkovi a zdaňovanie služieb v členskom štáte usadenia zákazníka.
Takto však musí postupovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov. Ak podnikateľ zdaňuje predaj tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína, a pre služby určuje miesto dodania v členskom štáte, kde je usadený, po prekročení prahovej hodnoty dodaných tovarov a/alebo poskytnutých služieb 10 000 eur musí nevyhnutne prejsť na určenie miesta dodania podľa základných pravidiel. Pri predaji tovaru na diaľku je to miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí, a pri poskytnutí služieb, ide o miesto usadenia zákazníka. V danom prípade je možné uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68b zákona o DPH s účinnosťou od 1. 7. 2021.
K