Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Miliardy z Bruselu sú v ohrození
5. 4. 2021
Koronakrízou otrasené európske ekonomiky by si mali v najbližších rokoch prerozdeliť až 750 miliárd eur v programe nazvanom Next Generation EU, známom ako európsky záchranný fond. Slovensko by malo z toho balíka vo forme Plánu obnovy získať približne šesť miliárd. Peniaze majú ísť na obnovu ekonomík a potrebné reformy.
Tieto peniaze si chce požičať samotná Európska komisia priamo na kapitálových trhoch. Splácať by sa následne mali z európskeho rozpočtu.
Ide však o veľmi neštandardný krok, ktorý musia povoliť všetky členské krajiny. Zatiaľ tak spravilo 16 z nich.
Potrebné dokumenty sa chystal podpísať aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, nakoľko dokument získal politickú podporu naprieč spektrom.
Avšak krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko sa obrátila na ústavný súd a ten celý proces pozastavil. Informuje o tom web euronews.com.
AfD argumentuje, že vznik takéhoto fondu je v rozpore so zmluvami EÚ. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa totiž píše, že rozpočet Únie by mal byť financovaný z vlastných zdrojov.
Tými sú príspevky jednotlivých krajín podľa HDP, podiely na daniach, ktoré odvádzajú do rozpočtu jednotlivé krajiny a podiel z európskych ciel.
V
Podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru
2. 4. 2021
Ak podnikateľ spĺňa všetky podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru, a zdaňuje služby v členskom štáte, kde je usadený, sa však môže rozhodnúť pre administratívne náročnejšie zdaňovanie tovaru v členskom štáte skončenia prepravy tovaru k zákazníkovi a zdaňovanie služieb v členskom štáte usadenia zákazníka.
Takto však musí postupovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov. Ak podnikateľ zdaňuje predaj tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína, a pre služby určuje miesto dodania v členskom štáte, kde je usadený, po prekročení prahovej hodnoty dodaných tovarov a/alebo poskytnutých služieb 10 000 eur musí nevyhnutne prejsť na určenie miesta dodania podľa základných pravidiel. Pri predaji tovaru na diaľku je to miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí, a pri poskytnutí služieb, ide o miesto usadenia zákazníka. V danom prípade je možné uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68b zákona o DPH s účinnosťou od 1. 7. 2021.
K
Kurz eura smeruje k najväčšiemu poklesu za vyše jeden a pol roka
29. 3. 2021
Kurz eura sa pohybuje pod hranicou 1,18 USD/EUR, keďže na vývoj jednotnej európskej meny naďalej negatívne pôsobí nepriaznivá pandemická situácia v Európe.
Tá sa zhoršila aj v najväčších európskych ekonomikách, Nemecku a vo Francúzsku, čo sa nepriaznivo odrazilo na krátkodobých ekonomických vyhliadkach Európy.
Na mesačnej báze smeruje mena k najvýraznejšiemu poklesu za viac než 1,5 roka.
Ako uviedla agentúra Reuters, na začiatku obchodovania v Londýne dosiahol kurz eura 1,1774 USD/EUR, čo predstavuje pokles o 0,1 percenta.
Kurz sa tak priblížil k 4,5-mesačnému minimu na úrovni 1,1762 USD/EUR, ktorý európska mena zaznamenala minulý týždeň. Na mesačnej báze smeruje k najvýraznejšiemu poklesu od polovice roka 2019.
Dôvodom sú problémy vakcinačných programov v jednotlivých krajinách, keďže dodávky vakcín do krajín Európskej únie nedosahujú pôvodne dohodnuté objemy.
"Pozornosť (trhov) sa naďalej bude sústreďovať na vývoj pandemickej situácie v Európe. Trhy budú sledovať, či najnovšie lockdowny v jednotlivých krajinách spomalia tempo rastu nových prípadov infekcie, ako aj, či sa nezmení súčasné pomalé tempo očkovania," uviedli ekonómovia z ING.
Obavy spojené s pandémiou posilnili kurz dolára nielen oproti euru, ale aj oproti britskej libre, ďalej austrálskemu a novozélandskému doláru.
K posilneniu jeho kurzu prispelo aj postupné vyslobodzovanie kontajnerovej lode v Suezskom prieplave, čo spôsobilo pokles cien ropy.
V
Miliardy z Bruselu zabrzdili rast nezamestnanosti
24. 3. 2021
Európska komisia v pondelok zverejnila prvé predbežné posúdenie svojho nástroja na podporu zamestnanosti SURE v objeme 100 miliárd eur.
Program podľa EK prispel k tomu, že nárast nezamestnanosti bol v členských štátoch, ktoré získali podporu z programu, počas koronakrízy podstatne menší ako počas globálnej finančnej krízy, a to aj napriek tomu, že zaznamenali výraznejšie zníženie HDP.
Podľa EK "nástroj SURE úspešne zmiernil závažné sociálno-ekonomické dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19."
Prostriedky z programu v roku 2020 podporili 25 až 30 miliónov ľudí, čo predstavuje približne štvrtinu celkového počtu zamestnaných osôb v 18 prijímajúcich členských štátoch.
EK tiež odhaduje, že nástroj SURE využilo 1,5 až 2,5 milióna firiem postihnutých pandémiou ochorenia COVID-19, čo im umožnilo neprepúšťať svojich zamestnancov.
EK získava prostriedky na financovanie SURE na trhu lacnejšie, ako dokážu niektoré štáty, ktoré využitím peňazí z programu ušetrili približne 5,8 miliardy eur na úrokových platbách v porovnaní s tým, ak tieto prostriedky získali emisiou dlhopisov.
Z celkového objemu 100 miliárd eur bolo podľa EK do začiatku februára rozdelených viac než 90 miliárd eur, pričom vyplatených bolo už 53,5 miliardy eur.
"Iniciatíva SURE preukázala svoju hodnotu tým, že počas krízy pomohla udržať ľudí na pracovných miestach a pomohla podnikom ďalej fungovať. Nástroj SURE, ktorý bola navrhnutý ako jedna z troch záchranných sietí na riešenie krátkodobých dôsledkov krízy, úspešne podporil desiatky miliónov ľudí a firiem v celej EÚ," uviedol podpredseda EK Valdis Dombrovskis.
V