Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Prípadné ruské sankcie by mali na české firmy fatálny vplyv
25. 2. 2022
Európska únia v utorok načrtla sankcie voči Rusku. Možno tak očakávať, že ruská odpoveď na seba nenechá dlho čakať, čo by mohlo mať priamy vplyv aj na český obchod s Ruskom, ako sa to už stalo v roku 2014 po anexii Krymu.
„S veľkou pravdepodobnosťou možno očakávať významné obmedzenie českého exportu do Ruska, čo môže spôsobovať problémy niektorým vývozcom,“ reagoval podpredseda Asociácie exportérov ČR Otto Daněk.
V
Európske ceny plynu pre obavy z ruského útoku na Ukrajinu stúpajú
18. 2. 2022
Európske ceny zemného plynu sa vo štvrtok zvýšili. USA totiž varovali, že Rusko môže v najbližších dňoch zaútočiť na Ukrajinu. Moskva to však popiera. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze v Amsterdame vo štvrtok uzavrel o 7,3 percenta vyššie na 74,914 eura za megawatthodinu (MWh) po dvoch dňoch poklesu.
V stredu sa jeho cena dostala na najnižšiu úroveň od 10. novembra 2021. Nemecký kontrakt na elektrinu s dodávkou v marci sa vo štvrtok posilnil až o 5,2 percenta.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov varoval, že ruské sily sa pripravujú na začatie útoku proti Ukrajine už v najbližších dňoch. Zároveň oznámil, že ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi navrhol osobné stretnutie "v Európe" na budúci týždeň.
V
Švajčiarska inflácia dosiahla 13-ročné maximum
14. 2. 2022
Spotrebiteľské ceny vo Švajčiarsku zaznamenali začiatkom tohto roka zrýchlenie rastu, pričom inflácia dosiahla viac než 13-ročné maximum. Vývoj inflácie najviac ovplyvnili náklady na dopravu, energie a bývanie. Ako uviedol koncom týždňa švajčiarsky štatistický úrad, na ktorý sa odvolal server Trading Economics, medziročná miera inflácie dosiahla v januári 1,6 percenta po decembrovej úrovni 1,5 percenta.
Napriek tomu, že inflácia je v porovnaní s inými európskymi krajinami nízka, je vyššia, než očakávali analytici, ktorí počítali s jej zotrvaním na decembrovej úrovni, a zároveň najvyššia od októbra 2008.
Infláciu výrazne ovplyvnili náklady na bývanie a energie, ktoré zaznamenali zrýchlenie rastu, aj keď aj v tomto prípade bol ich rast v porovnaní s inými európskymi krajinami mierny.
Náklady na bývanie a energie sa zvýšili o 3,4 percenta, zatiaľ čo v decembri rast dosiahol 2,6 percenta. Navyše v raste, aj keď miernejšom, pokračovali náklady na dopravu. Po decembrovom raste o 7,2 percenta vzrástli v januári o 6,2 percenta.
Na druhej strane, ceny potravín a nealkoholických nápojov klesli o 1,5 percnta a mierny pokles zaznamenali aj ceny oblečenia a obuvi a náklady na zdravotnú starostlivosť. V prvom prípade pokles dosiahol 0,1 percenta a v druhom 0,6 percenta.
V
Brexit zdražil obchod a zvýšil náklady firiem
11. 2. 2022
Byrokracia a meškania na hraniciach po odchode Británie z Európskej únie zdražil obchod. Situáciu môže ešte skomplikovať obnovenie cestovania po pandémii ochorenia COVID-19.
Stúpenci brexitu argumentovali, že vystúpenie z EÚ umožní Spojenému kráľovstvu stať sa nezávislým a uniknúť "zo stagnujúceho projektu ovládaného Nemeckom, ktorý výrazne zaostáva za veľkými ekonomikami, ako sú USA a Čína". Odporcovia brexitu zase varovali, že odchod z EÚ je podobný aktu sebapoškodzovania, ktorý spôsobí, že Spojené kráľovstvo bude slabšie, chudobnejšie a izolovanejšie. V čase, keď pandémia a globálne obmedzenie dodávok zasiahli obchod, výbor britského parlamentu pre verejné účty zistil, že "vystúpenie z EÚ malo vplyv na obchod a nové hraničné opatrenia zvýšili náklady firiem". Podľa Meg Hillierovej, predsedníčky výboru, stúpenci brexitu sľubovali firmám viac voľnosti, čo im poskytne priestor na maximalizáciu ich produktivity a bude prínosom pre ekonomiku. Ale doposiaľ sú jediným zistiteľným dôsledkom tohto kroku zvýšené náklady, papierovanie a meškanie na hraniciach.
V