Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Švajčiarska inflácia dosiahla 13-ročné maximum
14. 2. 2022
Spotrebiteľské ceny vo Švajčiarsku zaznamenali začiatkom tohto roka zrýchlenie rastu, pričom inflácia dosiahla viac než 13-ročné maximum. Vývoj inflácie najviac ovplyvnili náklady na dopravu, energie a bývanie. Ako uviedol koncom týždňa švajčiarsky štatistický úrad, na ktorý sa odvolal server Trading Economics, medziročná miera inflácie dosiahla v januári 1,6 percenta po decembrovej úrovni 1,5 percenta.
Napriek tomu, že inflácia je v porovnaní s inými európskymi krajinami nízka, je vyššia, než očakávali analytici, ktorí počítali s jej zotrvaním na decembrovej úrovni, a zároveň najvyššia od októbra 2008.
Infláciu výrazne ovplyvnili náklady na bývanie a energie, ktoré zaznamenali zrýchlenie rastu, aj keď aj v tomto prípade bol ich rast v porovnaní s inými európskymi krajinami mierny.
Náklady na bývanie a energie sa zvýšili o 3,4 percenta, zatiaľ čo v decembri rast dosiahol 2,6 percenta. Navyše v raste, aj keď miernejšom, pokračovali náklady na dopravu. Po decembrovom raste o 7,2 percenta vzrástli v januári o 6,2 percenta.
Na druhej strane, ceny potravín a nealkoholických nápojov klesli o 1,5 percnta a mierny pokles zaznamenali aj ceny oblečenia a obuvi a náklady na zdravotnú starostlivosť. V prvom prípade pokles dosiahol 0,1 percenta a v druhom 0,6 percenta.
V
Brexit zdražil obchod a zvýšil náklady firiem
11. 2. 2022
Byrokracia a meškania na hraniciach po odchode Británie z Európskej únie zdražil obchod. Situáciu môže ešte skomplikovať obnovenie cestovania po pandémii ochorenia COVID-19.
Stúpenci brexitu argumentovali, že vystúpenie z EÚ umožní Spojenému kráľovstvu stať sa nezávislým a uniknúť "zo stagnujúceho projektu ovládaného Nemeckom, ktorý výrazne zaostáva za veľkými ekonomikami, ako sú USA a Čína". Odporcovia brexitu zase varovali, že odchod z EÚ je podobný aktu sebapoškodzovania, ktorý spôsobí, že Spojené kráľovstvo bude slabšie, chudobnejšie a izolovanejšie. V čase, keď pandémia a globálne obmedzenie dodávok zasiahli obchod, výbor britského parlamentu pre verejné účty zistil, že "vystúpenie z EÚ malo vplyv na obchod a nové hraničné opatrenia zvýšili náklady firiem". Podľa Meg Hillierovej, predsedníčky výboru, stúpenci brexitu sľubovali firmám viac voľnosti, čo im poskytne priestor na maximalizáciu ich produktivity a bude prínosom pre ekonomiku. Ale doposiaľ sú jediným zistiteľným dôsledkom tohto kroku zvýšené náklady, papierovanie a meškanie na hraniciach.
V
Ceny energií a potravín naďalej stúpajú
4. 2. 2022
Ekonomika eurozóny pokračuje v zotavovaní a situácia na trhu práce sa zlepšuje aj vďaka monetárnej podpore Európskej centrálnej banky (ECB).
Rast ekonomiky regiónu však v prvom kvartáli 2022 zostane utlmený z dôvodu aktuálnej pandemickej vlny a inflácia zrejme zostane vysoká dlhšie, než sa očakávalo.
Uviedla to šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov. TASR o tom informovala na základe prepisu jej prejavu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke ECB.
"Inflácia zrejme zostane zvýšená dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo, ale v priebehu tohto roka sa zníži," povedala Lagardová.
Vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu obyvateľov a zrejme spôsobia utlmenie spotrebiteľských výdavkov. Každá ďalšia vlna pandémie však má čoraz menší negatívny vplyv na ekonomiku a faktory obmedzujúce produkciu a spotrebu by mali postupne slabnúť, takže ekonomika by sa podľa Lagardovej mala v priebehu roka výrazne oživiť.
V
Česká národná banka výrazne dvihla úrokové sadzby
4. 2. 2022
Česká národná banka (ČNB) pokračovala vo štvrtok v cykle sprísňovania menovej politiky. Úrokové sadzby v Česku sú už najvyššie v Európskej únii.
Analytici predpokladajú, že ČNB teraz spomalí svoje agresívne sprísňovanie, ktorým sa snaží skrotiť infláciu.
Menová rada ČNB zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 4,5 percenta z 3,75 percenta. Rozhodnutie bolo v súlade s očakávaniami ekonómov. Ide o najvyššiu hodnotu od januára 2002.
Kľúčová sadzba v Česku stúpla celkovo už o 4,25 percentuálneho bodu od júna 2021, keď ČNB spustila cyklus sprísňovania menovej politiky.
ČNB vo štvrtok tiež rozhodla o zvýšení diskontnej sadzby takisto o 75 bázických bodov na 3,50 percenta a lombardnej sadzby na 5,50 percenta. Nové úrokové sadzby začnú platiť od piatka (4. 2.).
ČNB spoločne s Maďarskou národnou bankou (MNB) boli prvými centrálnymi bankami v Európskej únii, ktoré v minulom roku začali zvyšovať úrokové sadzby. Pomalším tempom sprísňujú menovú politiky aj ďalšie krajiny v regióne vrátane Poľska a Rumunska.
V