Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Aktuálne dopady krízy na ceny elektriny a zemného plynu v EÚ
18. 3. 2022
Už v období pred vojnou prišla do Európy zhoršujúca sa energetická situácia, ktorá viedla k zvýšeniu nákladov na elektrinu, potraviny a zásoby pre jednotlivcov aj podniky. Dnešným svetom, respektíve Európou, otriasa vojnový konflikt a stále vyššie ceny spojené s obavami, že konflikt povedie k prerušeniu dodávok energií.
Európsky región je ovplyvnený oveľa silnejšie ako USA, a to kvôli silnej energetickej závislosti od Ruska.
V roku 2021 Európska únia doviezla 155 miliárd kubických metrov zemného plynu z Ruska, čo predstavuje približne 45 percent dovozu plynu do EÚ a takmer 40 percent celkovej spotreby plynu.
V
Nemecko chce do konca roka ukončiť dovoz uhlia a ropy z Ruska
14. 3. 2022
Nemecko chce do konca roka prakticky ukončiť dovoz uhlia a ropy z Ruska, povedal denníku Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung minister hospodárstva Robert Habeck.
S ruským plynom napriek vojne na Ukrajine ďalej počíta. Nemecko by sa bez neho zatiaľ podľa Habecka len ťažko obišlo. Podiel ruských dodávok plynu do Nemecka predstavuje podľa ministerstva 55 percent, pri uhlí je to 50 percent a pri rope 35 percent.
"Každý deň, prakticky každú hodinu sa lúčime s časťou ruských importov," poznamenal minister za Zelených. "Keď sa to podarí, budeme na jeseň nezávislí od ruského uhlia a na konci roka prakticky nezávislí od ropy z Ruska," uviedol tiež.
S plynom je to podľa neho zložitejšie, pretože Nemecko zatiaľ nemá terminál na dovoz skvapalneného plynu. Plánuje ich síce niekoľko, ale podľa odhadov expertov vzniknú najskôr o štyri roky.
V
Európa zaťahuje ručnú brzdu, pandemickému stimulu dáva stop
11. 3. 2022
V reakcii na vojnové udalosti sa rúcali svetové trhy. Ceny ropy a zemného plynu a ďalších komodít sa vyšplhali na niekoľkoročné maximá. Rusko už dodnes opustilo viac ako 300 spoločností, medzi nimi aj McDonald's či Adidas. Na sankčnom liste Európskej komisie je teraz vyše 800 osôb a firiem.
Bezprecedentná reakcia svetových veľmocí dala jasne najavo, čo si o vojenských plánoch Vladimira Putina myslia. „Ruská invázia na Ukrajinu je pre Európu míľnikom. Vyjadrujeme ľuďom Ukrajiny úplnú podporu,“ uviedla banková rada Európskej centrálnej banky v dnešnom rozhodnutí o menovej politike, v ktorom oznámila ukončovanie pandemickej pomoci.
Riziká pre hospodársky výhľad sa v dôsledku vojenského konfliktu výrazne zvýšili. „Rusko-ukrajinská vojna bude mať materiálny vplyv na ekonomickú aktivitu a infláciu prostredníctvom vyšších cien energií a komodít, narušenia medzinárodného obchodu a slabšej dôvery,“ zhodnotila šéfka ECB Christine Lagardová.
Napriek tomu sa banka drží pôvodného plánu ukončiť pandemický výkup dlhopisov v hodnote 1,85 bilióna eur už v marci. Lagardová však dodala, že flexibilita zostane súčasťou menovej politiky, „kedykoľvek bude ohrozené smerovanie k cenovej stabilite“. Oznámila tiež postupné ukončenie nákupov aktív v rámci programu APP, ktorý sa začal ešte v roku 2014. Budú predstavovať 40 miliárd eur v apríli, 30 miliárd eur v máji a 20 miliárd eur v júni.
V
Ceny plynu v Európe vyskočili na nový rekord
7. 3. 2022
Ceny plynu v Európe vyskočili v pondelok na nový rekord po tom, ako trhy zareagovali na úvahy západných štátov, najmä USA, zakázať v reakcii na vojnu na Ukrajine dovoz ruskej ropy. V jednom momente vyskočila cena plynu o takmer 80 percent na vyše 340 eur za megawatthodinu (MWh).
V jednom z najchaotickejších obchodovaní, aké trhy doteraz zaznamenali, dosiahol referenčný európsky kontrakt na plyn na burze v Amsterdame 345 eur/MWh. V porovnaní s predchádzajúcim obchodovaním to znamená rast o 79 percent. Neskôr sa rast zmiernil a predpoludním sa cena pohybovala okolo 256 eur/MWh. Aj to však oproti piatkovej (4. 3.) priemernej cene predstavuje rast o 33 percent.
"Nemám ani slov," povedal v reakcii na pondelkový vývoj na trhoch Ole Hansen, komoditný stratég zo Saxo Bank. Okrem prudkého zvýšenia ceny plynu vyskočili nahor aj ceny ropy, pričom cena Brentu sa priblížila k 140 dolárov (128,10 eura) za barel (159 litrov). Navyše, ceny hliníka, medi aj paládia zaznamenali rekordné hodnoty, cena niklu vyskočila na takmer 15-ročné maximum a cena zlata po 1,5 roku prekonala dvetisíc dolárov za uncu.
V