Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európa s výnimkou Slovenska znížila dlhy
22. 7. 2022
Pád Talianska by zničil celú eurozónu. Takto sa ešte v roku 2012 počas dlhovej krízy hodnotil prechod „gréckej nákazy“ do ďalších krajín s miliardovými úvermi. Jedna z najväčších ekonomík je na pretrase aj teraz. Európsky štatistický úrad Eurostat ukázal nové čísla o dlhoch krajín eurozóny.
Podľa nich majú Taliani po Grécku stále najväčšiu „sekeru“, a to na úrovni takmer 153 percent výkonu ekonomiky. Medziročne tu nastal podobne ako v ďalších európskych krajinách pokles, a to o necelých sedem percentuálnych bodov. Dôvodom je, že náklady na riešenie pandémie ustúpili a zároveň po vlnách covidu ekonomiky pookriali.
V
Dodávky ruského zemního plynu do Evropy zůstávají stabilní
22. 7. 2022
Dodávky ruského plynu do Evropy zůstávají tento pátek ve srovnání s předchozím dnem převážně stabilní. Fyzický tok plynovodem Nord Stream 1 do Německa je zhruba na stejné úrovni, tok plynovodem Jamal směrem z Německa do Polska se mírně snížil. S odvoláním na údaje operátorů to uvedla agentura Reuters.
Podle internetových stránek společnosti Nord Stream AG fyzický tok plynovodem Nord Stream 1 ráno činil 29,2 milionu kilowatthodin za hodinu. Předchozí den to bylo kolem 29 milionů kilowatthodin za hodinu. Plynovod zajišťuje více než třetinu ruského vývozu plynu do Evropské unie, plynovod obnovil svůj provoz ve čtvrtek po desetidenní odstávce.
Dodávky plynovodem Nord Stream 1 ale zůstávají na 40 procentech kapacity, na této úrovni byly kvůli technickým problémům už před zahájením údržby. Nadále také přetrvávají obavy ze zastavení dodávek ruského plynu kvůli geopolitickému napětí.
V
Dlh európskych energetických firiem kvôli kríze prudko rastie
18. 7. 2022
Ak sa vyššie náklady firiem prenesú na spotrebiteľa, je pravdepodobné, že európske domácnosti budú za energie platiť aj 470 eur mesačne. Európske energetické spoločnosti sa výrazne zadlžujú, aby pokryli vyššie náklady spôsobené rastom cien ropy a zemného plynu.
Celkový dlh firiem stúpa od pandémie a tento rok už vzrástol na viac ako 1,7 bilióna eur. To je nárast o viac ako 50 percent oproti stavu pred rokom 2020, uviedla agentúra Bloomberg.
Najnovšie sa zdá, že nemecká spoločnosť Uniper, najväčší odberateľ ruského plynu, bude potrebovať asi deväť miliárd eur. Česká energetická spoločnosť ČEZ získa od štátu tri miliardy eur, aby zvládla energetickú krízu. Celý sektor by mal potom získať najmenej 24 miliárd eur.
Za prvých šesť mesiacov tohto roku vydali energetické firmy v regióne dlhopisy za 45 miliárd eur. Získali aj úvery za 72 miliárd eur.
Ak bude energetickým spoločnostiam umožnené preniesť vyššie náklady na plyn na spotrebiteľov, tak analytici investičnej banky Goldman Sachs počítajú s tým, že európske domácnosti budú musieť za elektrinu a plyn platiť 470 eur mesačne. To je o 290 percent viac ako v polovici roku 2020.
Fínsko bojuje s rekordnou infláciou
15. 7. 2022
Inflácia vo Fínsku zrýchlila minulý mesiac na takmer osem percent a dosiahla najvyššiu úroveň za viac než 38 rokov. Veľkou mierou sa pod to podpísali náklady na dopravu a ceny potravín, ktorých rast dosiahol rekordnú úroveň. Informovali o tom portály RTTNews a tradingeconomics.
Spotrebiteľské ceny vo Fínsku vzrástli v júni medziročne o 7,8 percenta po májovom raste o sedem percent. Júnový rast cien predstavuje najvyššiu medziročnú infláciu v krajine od apríla 1984.
Vývoj cien výrazne ovplyvnil rast cien potravín a nealkoholických nápojov. Tie sa zvýšili o rekordných 10,9 percenta. Výrazne rástli aj náklady na bývanie 8,5 percenta, najmä však náklady na dopravu. Tie sa zvýšili o 19 percent, čo ovplyvnil najmä rast cien pohonných látok.
V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa spotrebiteľské ceny vo Fínsku zvýšili v júni o 0,7 percenta. Tempo rastu sa tak v porovnaní s medzimesačným vývojom v máji prudko spomalilo, keď v máji oproti aprílu vzrástli ceny o 1,3 percenta.
V