Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ukrajina sa môže spoľahnúť na ďalšiu masívnu podporu od EÚ
27. 6. 2022
Ukrajina, ktorá vyše štyroch mesiacov vzdoruje ruskej invázii, sa môže spoľahnúť na ďalšiu masívnu podporu zo strany Európskej únie. Dnes to na tlačovej konferencii pred začiatkom trojdňového summitu veľkých svetových ekonomík G7 vyhlásil predseda Európskej rady Charles Michel. Skupinu G7 tvoria Británia, Francúzsko, Spojené štáty, Kanada, Nemecko, Japonsko a Taliansko, na stretnutiach sa tradične zúčastňujú aj zástupcovia Európskej únie.
"Od prvého dňa sme sa postavili na stranu Ukrajiny," povedal Michel, ktorý pripomenul, že Európska únia ur voči Rusku prijala šesť balíkov masívnych sankcií. "EÚ bude pokračovať vo finančnej, hospodárskej, humanitárnej a politickej podpore Ukrajiny," uistil Michel. "Tiež som vyčlenili dve miliardy eur na vojenské vybavenie, ale Ukrajina potrebuje viac. A my sme pripravení jej viac poskytnúť. Viac vojenskej podpory, viac finančnej pomoci, viac politickej podpory. Sme tiež pripravení podporiť obnovu Ukrajiny, vyhlásil Michel.
V
Európska centrálna banka možno bude musieť viackrát zvýšiť sadzby
20. 6. 2022
Európska centrálna banka signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov, a potom opäť v septembri, pričom ak sa inflačné vyhliadky nezlepšia, začne menovú politiku sprísňovať agresívnejšie.
Európska centrálna banka možno bude musieť niekoľkokrát zvýšiť úrokové sadzby o 50 bázických bodov, uviedol člen Rady guvernérov a šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot.
Centrálna banka bude musieť sprísňovať menovú politiku agresívnejšie, ak bude jadrová inflácia pokračovať v raste, uviedol Knot v rozhovore pre holandskú rozhlasovú stanicu BNR.
Knot očakáva, že cenrálna banka v najbližších mesiacoch zvýši úrokové sadzby celkovo o 200 bázických bodov.
"Potom sa budeme musieť pozrieť, či to stačí na zníženie inflácie v stredno až dlhodobom horizonte späť na 2 percentá." Ak toto sprísnenie menovej politiky nebude dostatočné, banka bude podľa Knota musieť pokračovať vo zvyšovaní sadzieb.
Centrálna banka bude musieť sprísňovať menovú politiku agresívnejšie, ak bude jadrová inflácia pokračovať v raste, uviedol Knot v rozhovore pre holandskú rozhlasovú stanicu BNR.
Knot očakáva, že cenrálna banka v najbližších mesiacoch zvýši úrokové sadzby celkovo o 200 bázických bodov.
"Potom sa budeme musieť pozrieť, či to stačí na zníženie inflácie v stredno až dlhodobom horizonte späť na 2 percentá." Ak toto sprísnenie menovej politiky nebude dostatočné, banka bude podľa Knota musieť pokračovať vo zvyšovaní sadzieb.
V
Inflácia v EÚ znova láme rekordy. Vyrástla na 8,8 percenta
17. 6. 2022
Miera inflácie v krajinách Európskej únie v máji opäť prekonala rekord a vystúpila na 8,8 percenta. Doteraz najvyššiu hodnotu z apríla prevýšila o sedem desatín percentuálneho bodu, oznámil dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Česká republika mala podľa jeho údajov po trojici pobaltských štátov najvyššiu infláciu z celej únie dvadsaťsedmičky, a to 15,2 percenta.
V rámci 19 krajín eurozóny inflácia oproti aprílu vzrástla rovnako o sedem desatín bodu a dostala sa na 8,1 percenta. Rast cien aj naďalej spôsobujú predovšetkým drahšie energie a nedostatok niektorých komodít.
Tohtoročný rast cien výrazne prevyšuje inflačné údaje z vlaňajšieho mája, keď na ekonomiku dopadali doznievajúce koronavírusové obmedzenia. V celej EÚ vtedy ceny vzrástli o 2,3 percenta, v krajinách používajúcich euro o dve percentá.
Najväčší podiel na medziročnej inflácii mali v máji v eurozóne energie (+3,87 percentuálneho bodu), potraviny, alkohol a tabak (+1,59 bodu) a služby (+1,46 bodu).
V
Brexit stál Britániu miliardy libier.
13. 6. 2022
Brexit pripravil Spojené kráľovstvo o miliardy stratených príjmov z obchodu, daní aj investícií. Ukázali to výsledky najnovšej štúdie Centra pre európsku reformu.
Centrum vypracovalo model ekonomickej výkonnosti Spojeného kráľovstva v prípade, že by zostalo v Európskej únii, a to pomocou údajov z krajín, ako Nemecko, Nový Zéland, Nórsko a Austrália, ktorých výkonnosť bola podobná výkonnosti Británie pred brexitom. Potom to porovnalo so skutočným výkonom ekonomiky Spojeného kráľovstva od referenda pred šiestimi rokmi.
Centrum dospelo k záveru, že ku koncu minulého roka bola britská ekonomika o 5,2 percenta alebo 31 miliárd libier (36,19 miliardy eur) menšia, ako by bola v prípade, že by zostala v EÚ.
Investície podnikov a vlády boli o 13,7 percenta nižšie, obchod s tovarom bol nižší o 13,6 percenta, zatiaľ čo obchod so službami bol o 7,9 percenta vyšší.
V