Investorov východnej Európy už neláka lacná pracovná sila. Lákadlom je výška štátnej pomoci
25. 9. 2023
Firmy si zostavujú zoznam faktorov, na základe ktorých si robia užší zoznam krajín vhodných na investovanie. Kritériá sa líšia podnik od podniku a odvetvie od odvetvia.
Krajiny strednej a východnej Európy stále lákajú nových investorov, pričom hlavným faktorom pri ich rozhodovaní už nie je doterajšia výhoda lacnejšej pracovnej sily. Investorov zaujíma najmä výška štátnej investičnej pomoci alebo pokrok pri prechode na využívanie zelenej energie. Vyplýva to z najnovšieho vydania príručky „Investície na zelenej lúke v strednej a východnej Európe“, ktorú vydala právnická spoločnosť CMS.
„Z našich skúseností pri poradenstve pre investorov vyplýva, že berú do úvahy nielen ekonomické faktory, ale napríklad aj bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej právny systém alebo členstvo v medzinárodných organizáciách. Slovensko má oproti okolitým štátom výhodu v tom, že už je členom eurozóny,“ uviedol partner CMS Slovensko Juraj Fuska.
O tom, či investor príde do danej krajiny, rozhoduje podľa CMS taktiež výška investičnej pomoci a jej načasovanie. Svoje požiadavky však majú aj vlády, napríklad žiadajú prísľuby pre budúce investície a ďalší rozvoj. „Okrem toho máme skúsenosť aj s tým, že vlády najmä na Slovensku žiadajú od investorov, aby do svojich projektov zabudovali aj prvok výskumu a vývoja alebo sa osobitne zamerali na vytvorenie technologických centier ako súčasť investičného projektu,“ objasnil Fuska...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Nová česká vláda nakročí smerom k euru
8. 11. 2021
Hoci možno budúca česká vláda koalícií Spolu a PirSTAN neprijme euro, predsa len do Bruselu z Prahy zaveje sviežejší vietor. Podľa informácií portálu Lidovky.cz je súčasťou koaličnej dohody, ktorú v utorok uzavrela pätica strán, výrazná novinka pre firmy.
Tie by mali získať možnosť viesť účtovníctvo a daňovú evidenciu v eurách, čo by uvítali najmä vývozcovia. Tí totiž s výnimkou miezd a energií platia väčšinu položiek v eurách. Všetko však musia preúčtovať, aby zistili, či sú vôbec v zisku alebo strate spôsobenej výkyvom kurzu.
„Viesť účtovníctvo v eurách, alebo všeobecne v takzvanej funkčnej mene, je pre mnohé podniky dobrá vec. Pomáha to veľa spoločnostiam, ktoré sú exportne alebo importne zamerané. Pokiaľ účtujete v korunách, lietajú vám tam stále kurzové rozdiely. Stále prepočítavate eurá na koruny. To potom ovplyvňuje aj výsledok hospodárenia,“ povedala Petra Pospíšilová, prezidentka Komory daňových poradcov.
Sektor biznisu nápad kvituje. „Je to naša dlhodobá požiadavka, ktorá by mnohým firmám zjednodušila vykazovanie a znížila administratívnu záťaž,“ uviedol Radek Špicar, viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy.
V
Počet ľudí bez práce v EÚ klesá
4. 11. 2021
Miera nezamestnanosti v krajinách Európskej únie v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov klesla na 6,7 percenta z augustovej hodnoty 6,9 percenta.
Vo svojej predbežnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat. Zo všetkých unijných krajín bola najnižšia miera nezamestnanosti v Českej republike, kde predstavovala 2,6 percenta.
V krajinách eurozóny klesla na 7,4 percenta zo 7,5 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Na Slovensku celková miera nezamestnanosti v septembri predstavovala 6,3 percenta. V porovnaní s minuloročným septembrom, kedy nezamestnanosť na Slovensku dosiahla úroveň 7,1 percenta, ide o pokles na úrovni 0,8 percentuálneho bodu.
Podľa údajov Eurostatu je u nás nezamestnaných 171-tisíc ľudí. V rovnakom období minulého roka bolo na Slovensku celkovo nezamestnaných 192-tisíc ľudí.
Údaj za august Eurostat po spresnení dát upravil smerom nahor. Pôvodne uvádzal, že augustová nezamestnanosť v EÚ predstavovala 6,8 percenta.
Tento rok je situácia vďaka zmierneniu pandémie priaznivejšia ako pred rokom. Vlani v septembri miera nezamestnanosti v EÚ predstavovala 7,7 percenta a v krajinách platiacich eurom 8,6 percenta.
V
Slovensko rokuje s Bruselom
1. 11. 2021
Slovensko plánuje žiadosti o platbu z fondu obnovy predkladať Európskej komisii dvakrát ročne, približne na jar a na jeseň. Prvá žiadosť má teda odísť zhruba na jar 2022, treba k nej však splniť 14 míľnikov, väčšinu do konca tohto roka.
Už teraz však v semafore plánu obnovy svieti červená pri jednom z míľnikov, konkrétne pri reforme vysokého školstva. Ako bude Slovensko pýtať peniaze od komisie, ak budú míľniky meškať, sa zatiaľ nevie.
"Momentálne s Európskou komisiou prebiehajú intenzívne rokovania k rôznym témam, napríklad aj o tom, ako je možné postupovať v prípade, ak sa dané míľniky splnia aspoň do času podania žiadosti," odpovedali zo sekcie plánu obnovy a odolnosti úradu vlády.
Sekcia upozorňuje, že nesplnenie čo i len jedného míľnika môže ohroziť alebo oddialiť celú platbu v hodnote stoviek miliónov eur na investície, ktoré by mohli pomôcť regiónom, mestám a obciam.
V prvej žiadosti o platbu chce na jar budúceho roka Slovensko pýtať od EK zhruba 458 miliónov eur. Zo 14 míľnikov sú už tri splnené, pri jednom míľniku (vysoké školstvo) svieti červená, čo znamená, že štát očakáva výrazné meškanie, prípadne nesplnenie, a pri súdnej mape a výdavkových limitoch očakáva sekcia malé meškanie alebo čiastočné nesplnenie míľnika. Zvyšok ide podľa plánu. Údaje v semafore k prvej žiadosti o platbu aktualizovala sekcia na webovej stránke plánu obnovy 20. októbra.
V druhej žiadosti o platbu, ktorú chce Slovensko poslať pravdepodobne na jeseň budúceho roka ide skoro o 815 miliónov eur. Treba na to splniť 16 míľnikov. V aktuálnom semafore (z 25. októbra) z dielne sekcie svieti pri tejto žiadosti jeden míľnik už na zeleno, ide o reformu verejného obstarávania.
V
Európsky trh začínajú ovládať elektromobily
25. 10. 2021
Takmer každé piate auto, ktoré sa v treťom štvrťroku predalo v krajinách Európskej únie, bol elektromobil. A to buď vozidlo na batériu, alebo takzvaný plug-in hybrid.
Ďalej klesal podiel áut so spaľovacím motorom. Vo svojej správe to dnes uviedlo Európske združenie výrobcov automobilov. V Českej republike je záujem skôr o plug-in hybridy.
Trhový podiel elektromobilov na batériu sa zvýšil na 9,8 percenta, zatiaľ čo podiel plug-in hybridov vystúpil na 9,1 percenta. Dohromady tak majú 18,9 percenta trhu a v oboch prípadoch je to z medziročného pohľadu nárast trhového podielu skoro na dvojnásobok, uviedlo združenie výrobcov.
Tá zastupuje najväčších európskych výrobcov osobných, úžitkových i nákladných áut a autobusov. Predaj áut na batériu vzrástol o 56,7 percenta na 212 582 vozidiel, predaj plug-in hybridov sa potom zvýšil o 42,6 percenta na 197 300 vozidiel.
Je to pomalší rast ako vlani, kedy sa predaj takmer strojnásobil, aj keď to bolo z nízkej porovnávacej základne. V Českej republike predaj elektromobilov na batériu vo štvrťroku medziročne vzrástol o 17,8 percenta na 563 vozidiel, predaj plug-in hybridov sa zvýšil o 111,6 percenta na 910 vozidiel.
V porovnaní s tým predaj áut so spaľovacím motorom sa v treťom štvrťroku v krajinách EÚ ďalej znižoval. Predaj benzínových vozidiel medziročne klesol o 35 percent na 855 476 vozidiel.
Tieto autá majú stále najväčší trhový podiel, ktorý ale v tohtoročnom treťom štvrťroku klesol na 39,5 percenta. Ešte pred rokom predstavoval 47,6 percenta.
V