Investori v eurozóne majú nižšiu dôveru v ekonomiku, rastú však ich očakávania
11. 10. 2023
K zlepšujúcim sa očakávaniam prispeli vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Investorom v eurozóne sa v októbri zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla. Dôvodom sú obavy z recesie v regióne a najmä v Nemecku, kde je ekonomická situácia naďalej slabá. No zároveň sa objavil malý lúč nádeje v podobe zlepšujúcich sa očakávaní.
Prispeli k tomu vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix, píše RTTNews. Podľa prieskumu sa index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 20 štátoch menovej únie, v októbri 2023 znížil na -21,9 bodu z -21,5 bodu v septembri, uviedol inštitút. Prieskum sa uskutočnil medzi 5. a 7. októbrom a zúčastnilo sa na ňom 1222 investorov.
Anketa ďalej ukázala, že čiastkový index očakávaní investorov v eurozóne tento mesiac vzrástol na -16,8 bodu z -21 bodov pred mesiacom. Je to jeho najvyššia hodnota od apríla. Toto zvýšenie však ešte nenaznačuje obrat k lepšiemu, upozornil Sentix. Záporná hodnota indexu znamená totiž, že investori považujú vyhliadky ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch za slabé.
Ale zároveň, čiastkový index súčasnej situácie v októbri klesol na -27 z -22 bodov v septembri. Dosiahol tak najnižšiu úroveň od novembra 2022. To signalizuje, že tendencie k recesii v eurozóne naďalej pretrvávajú, uviedol Sentix.
Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka sa medzitým v októbri zlepšila na -31,1 z -33,1 bodu v septembri. Ale Sentix poznamenal, že dvojbodový nárast indexu by sa nemal preceňovať, keďže situácia v najväčšej európskej ekonomike zostáva napätá a nachádza sa vo fáze recesie.
Svedčí o tom aj ďalší pokles indexu súčasnej ekonomickej situácie v Nemecku, už šiesty mesiac po sebe, a to zo septembrových -38,3 bodu na -39,5 bodu v októbri, čo je najmenšia hodnota od júla 2020. Index očakávaní sa však zvýšil na -22,3 z -27,8 bodu v predchádzajúcom mesiaci.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
V Európskom parlamente sa volili lídri politických skupín
25. 6. 2009
Podpredsedom skupiny európskych socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa stala slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.
Európska ľudová strana (EPP) si za šéfa skupiny drvivou
väčšinou opätovne zvolila Francúza Josepha Daula. Takmer v rovnakom čase si volili predsedu skupiny aj
európski socialisti. Zotrvali pri starom známom Martinovi Schulzovi.
Jedno z deviatich podpredsedníckych kresiel skupiny získala
slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová. Tá v slovenských eurovoľbách
získala najviac preferenčných hlasov. V skupine európskych socialistov a
demokratov bude zodpovedná za oblasť "Európa a občania", kam spadajú
občianske slobody, menšinové otázky a ústavné veci. Zvyšuje to jej šance, že sa
stane jedným z podpredsedov Európskeho parlamentu, ktorých bude plénum
voliť na ustanovujúcej schôdzi 14. júla 2009.
Pravdepodobnosť schválenia Lisabonskej zmluvy v Írsku rastie
24. 6. 2009
Írsky europoslanec, ktorý si želal ostať v anonymite, pre EurActiv potvrdil, že druhé írske referendum o Lisabonskej zmluve sa bude konať 2. októbra. Vláda by oficiálne mala oznámiť dátum v najbližších dňoch. Pravdepodobnosť schválenia zmluvy v krajine rastie.
Ostatný prieskum verejnej mienky v Írsku ukázal výrazný posun
smerom k táboru voličov podporujúcemu ratifikáciu Lisabonu. Pomer voličov
je podľa prieskume už takmer dva „za“ -
jeden „proti“.
Očakáva sa, že kampaň na podporu Lisabonu bude tentokrát
silnejšia a koherentnejšia. Podľa Irish Sunday Business Post boli
kombinované sily odporcov Lisabonu (Libertas a pro-life skupina Coir) pred
prvým referendom príliš silné na to, aby im rozštiepené skupiny podporovateľov
zmluvy mohli konkurovať.
Vláda a väčšina politických strán sú odhodlané k
referendu pristúpiť zodpovednejšie a zanechať partizánsky boj. Na stranu tábora
"za" sa okrem politikov verejne postavilo aj viac osobností občianskej
spoločnosti. Sú medzi nimi známi
biznismani, politickí komentátori, či športové hviezdy.
V niektorých aspektoch sa táto situácia podobá na
opakovanie referenda o zmluve z Nice, ktorú v roku 2001 Íri 2001 odmietli 54 % hlasmi proti k 46 %
za. Na druhý pokus za tú istú zmluvu hlasovalo 63 % voličov.
Slovensko a Rumunsko majú najnižšie daňové zaťaženie
23. 6. 2009
Vyplýva to zo správy Eurostatu, ktorá skúmala vývoj daní medzi rokmi 2000 a 2007. Podľa správy dane najviac klesli medzi členmi Európskej únie v tomto období na Slovensku.
Ich podiel na hrubom domácom produkte v roku 2007 bol 29,4 %. V únii
v rovnakom roku tvorili daňové príjmy 39,8 % HDP.
Podľa predpovedí Európskej komisie bude pravdepodobne
aj v dôsledku súčasnej ekonomickej krízy daňové zaťaženie klesať.
Reforma dohľadu nad finančným trhom
22. 6. 2009
Reforma by mala v priebehu budúceho roku vstúpiť do platnosti. Dohodli sa na tom lídri členských štátov únie na summite v Bruseli. Obrovských investícií do vysoko rizikových produktov by sa mali do budúcnosti finančné inštitúcie vyvarovať.
Základom návrhu komisie je vytvorenie dvoch
celoeurópskych orgánov, ktoré by mali zlepšiť reguláciu a sledovanie finančných
trov v únii. Významný bude predovšetkých Eurpean Systemic Risk Council, ktorý
by mali tvoriť centrálni bankári jednotlivých členských štátov a národní regulátori.
Úlohou tohto orgánu bude predovšetkým monitorovať situáciu a varovať úniu pred
prípadnými rizikami na celom finančnom trhu.