Investori v eurozóne majú nižšiu dôveru v ekonomiku, rastú však ich očakávania
11. 10. 2023
K zlepšujúcim sa očakávaniam prispeli vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Investorom v eurozóne sa v októbri zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla. Dôvodom sú obavy z recesie v regióne a najmä v Nemecku, kde je ekonomická situácia naďalej slabá. No zároveň sa objavil malý lúč nádeje v podobe zlepšujúcich sa očakávaní.
Prispeli k tomu vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix, píše RTTNews. Podľa prieskumu sa index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 20 štátoch menovej únie, v októbri 2023 znížil na -21,9 bodu z -21,5 bodu v septembri, uviedol inštitút. Prieskum sa uskutočnil medzi 5. a 7. októbrom a zúčastnilo sa na ňom 1222 investorov.
Anketa ďalej ukázala, že čiastkový index očakávaní investorov v eurozóne tento mesiac vzrástol na -16,8 bodu z -21 bodov pred mesiacom. Je to jeho najvyššia hodnota od apríla. Toto zvýšenie však ešte nenaznačuje obrat k lepšiemu, upozornil Sentix. Záporná hodnota indexu znamená totiž, že investori považujú vyhliadky ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch za slabé.
Ale zároveň, čiastkový index súčasnej situácie v októbri klesol na -27 z -22 bodov v septembri. Dosiahol tak najnižšiu úroveň od novembra 2022. To signalizuje, že tendencie k recesii v eurozóne naďalej pretrvávajú, uviedol Sentix.
Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka sa medzitým v októbri zlepšila na -31,1 z -33,1 bodu v septembri. Ale Sentix poznamenal, že dvojbodový nárast indexu by sa nemal preceňovať, keďže situácia v najväčšej európskej ekonomike zostáva napätá a nachádza sa vo fáze recesie.
Svedčí o tom aj ďalší pokles indexu súčasnej ekonomickej situácie v Nemecku, už šiesty mesiac po sebe, a to zo septembrových -38,3 bodu na -39,5 bodu v októbri, čo je najmenšia hodnota od júla 2020. Index očakávaní sa však zvýšil na -22,3 z -27,8 bodu v predchádzajúcom mesiaci.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ukrajina sa môže spoľahnúť na ďalšiu masívnu podporu od EÚ
27. 6. 2022
Ukrajina, ktorá vyše štyroch mesiacov vzdoruje ruskej invázii, sa môže spoľahnúť na ďalšiu masívnu podporu zo strany Európskej únie. Dnes to na tlačovej konferencii pred začiatkom trojdňového summitu veľkých svetových ekonomík G7 vyhlásil predseda Európskej rady Charles Michel. Skupinu G7 tvoria Británia, Francúzsko, Spojené štáty, Kanada, Nemecko, Japonsko a Taliansko, na stretnutiach sa tradične zúčastňujú aj zástupcovia Európskej únie.
"Od prvého dňa sme sa postavili na stranu Ukrajiny," povedal Michel, ktorý pripomenul, že Európska únia ur voči Rusku prijala šesť balíkov masívnych sankcií. "EÚ bude pokračovať vo finančnej, hospodárskej, humanitárnej a politickej podpore Ukrajiny," uistil Michel. "Tiež som vyčlenili dve miliardy eur na vojenské vybavenie, ale Ukrajina potrebuje viac. A my sme pripravení jej viac poskytnúť. Viac vojenskej podpory, viac finančnej pomoci, viac politickej podpory. Sme tiež pripravení podporiť obnovu Ukrajiny, vyhlásil Michel.
V
Európska centrálna banka možno bude musieť viackrát zvýšiť sadzby
20. 6. 2022
Európska centrálna banka signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov, a potom opäť v septembri, pričom ak sa inflačné vyhliadky nezlepšia, začne menovú politiku sprísňovať agresívnejšie.
Európska centrálna banka možno bude musieť niekoľkokrát zvýšiť úrokové sadzby o 50 bázických bodov, uviedol člen Rady guvernérov a šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot.
Centrálna banka bude musieť sprísňovať menovú politiku agresívnejšie, ak bude jadrová inflácia pokračovať v raste, uviedol Knot v rozhovore pre holandskú rozhlasovú stanicu BNR.
Knot očakáva, že cenrálna banka v najbližších mesiacoch zvýši úrokové sadzby celkovo o 200 bázických bodov.
"Potom sa budeme musieť pozrieť, či to stačí na zníženie inflácie v stredno až dlhodobom horizonte späť na 2 percentá." Ak toto sprísnenie menovej politiky nebude dostatočné, banka bude podľa Knota musieť pokračovať vo zvyšovaní sadzieb.
Centrálna banka bude musieť sprísňovať menovú politiku agresívnejšie, ak bude jadrová inflácia pokračovať v raste, uviedol Knot v rozhovore pre holandskú rozhlasovú stanicu BNR.
Knot očakáva, že cenrálna banka v najbližších mesiacoch zvýši úrokové sadzby celkovo o 200 bázických bodov.
"Potom sa budeme musieť pozrieť, či to stačí na zníženie inflácie v stredno až dlhodobom horizonte späť na 2 percentá." Ak toto sprísnenie menovej politiky nebude dostatočné, banka bude podľa Knota musieť pokračovať vo zvyšovaní sadzieb.
V
Inflácia v EÚ znova láme rekordy. Vyrástla na 8,8 percenta
17. 6. 2022
Miera inflácie v krajinách Európskej únie v máji opäť prekonala rekord a vystúpila na 8,8 percenta. Doteraz najvyššiu hodnotu z apríla prevýšila o sedem desatín percentuálneho bodu, oznámil dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Česká republika mala podľa jeho údajov po trojici pobaltských štátov najvyššiu infláciu z celej únie dvadsaťsedmičky, a to 15,2 percenta.
V rámci 19 krajín eurozóny inflácia oproti aprílu vzrástla rovnako o sedem desatín bodu a dostala sa na 8,1 percenta. Rast cien aj naďalej spôsobujú predovšetkým drahšie energie a nedostatok niektorých komodít.
Tohtoročný rast cien výrazne prevyšuje inflačné údaje z vlaňajšieho mája, keď na ekonomiku dopadali doznievajúce koronavírusové obmedzenia. V celej EÚ vtedy ceny vzrástli o 2,3 percenta, v krajinách používajúcich euro o dve percentá.
Najväčší podiel na medziročnej inflácii mali v máji v eurozóne energie (+3,87 percentuálneho bodu), potraviny, alkohol a tabak (+1,59 bodu) a služby (+1,46 bodu).
V
Brexit stál Britániu miliardy libier.
13. 6. 2022
Brexit pripravil Spojené kráľovstvo o miliardy stratených príjmov z obchodu, daní aj investícií. Ukázali to výsledky najnovšej štúdie Centra pre európsku reformu.
Centrum vypracovalo model ekonomickej výkonnosti Spojeného kráľovstva v prípade, že by zostalo v Európskej únii, a to pomocou údajov z krajín, ako Nemecko, Nový Zéland, Nórsko a Austrália, ktorých výkonnosť bola podobná výkonnosti Británie pred brexitom. Potom to porovnalo so skutočným výkonom ekonomiky Spojeného kráľovstva od referenda pred šiestimi rokmi.
Centrum dospelo k záveru, že ku koncu minulého roka bola britská ekonomika o 5,2 percenta alebo 31 miliárd libier (36,19 miliardy eur) menšia, ako by bola v prípade, že by zostala v EÚ.
Investície podnikov a vlády boli o 13,7 percenta nižšie, obchod s tovarom bol nižší o 13,6 percenta, zatiaľ čo obchod so službami bol o 7,9 percenta vyšší.
V