17. 5. 2025
NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Človek a život

Buďte opatrný pri výbere životného cieľa - mohli by ste sa trafiť.

Život je veľký vtip, ibaže málokto mu rozumie.

Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa ešte stále len čaká.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho zákony a komentáre

Pokazí sa vždy to, čo práve najviac potrebuješ.

Aj pri zle platí teória relativity.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť

O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

(Murphyho zákony v bájkach)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer

Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.

Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.

Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho postrehy

Svadba je cena, ktorú zaplatia muži za sex. Sex je cena, ktorou zaplatia ženy za svadbu.

Muži na ženách nájdu veľa chýb, ženy na mužoch len dve. Všetko, čo hovoria, je zlé. Všetko čo robia je zlé.

Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.

(Murphyho zrnká II)

Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo

22. 8. 2023 Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B
(Zdroj: hnonline.sk)

Spoločná zodpovednosť za životné prostredie

27. 2. 2009 Ministri životného prostredia EÚ sa zídu, aby vyladili spoločnú pozíciu EÚ pred nadchádzajúcimi kolami svetových klimatických rokovaní.

Názory, akým spôsobom by k tejto problematike mali pristúpiť bohaté krajiny, sa rôznia.  Postoje členských krajín sú rôzne napríklad i v tom, akým spôsobom sa má pri výpočte podielu bremena zohľadňovať výška HDP a veľkosť populácie.
Európska komisia vypracovala návrh, podľa ktorého by sa miera zodpovednosti a podiel bremena konkrétnej krajiny odvíjal od niekoľkých ukazovateľov:
  • výšky HDP prepočítanej  na jedného obyvateľa (per capita),
  • celkovej  miery tvorby emisií prepočítanej  na jednotku HDP,
  • vývoja trendu produkcie emisií v období 1990-2005,
  • vývoja populačného trendu v období 1990-2005.

Viaceré krajiny  EÚ majú  voči návrhu Komisie rezervovaný postoj. Niektoré delegácie by preferovali vymazanie niektorých kritérií a/alebo zaradenie ďalších kritérií. Podľa iných krajín by si EÚ nemala vnútorne rozdeľovať bremeno skôr, než bude známe znenie dohody o novom klimatickom režime, ktorá by sa mala dosiahnuť na konferencii v Kodani. České predsedníctvo presadzuje, aby úsilie o redukciu emisií, ktoré sa vyžaduje od skupiny rozvinutých krajín, bolo rozdelné spravodlivo a spôsobom, ktorý zabezpečí jeho porovnateľnosť.
Počas predchádzajúcich kôl rokovaní sa hlavy vlád a krajín EÚ zhodli, že do roku 2020 by mali EÚ, Japonsko, USA a  ostatné  bohatšie priemyselné krajiny znížiť svoju spoločnú tvorbu emisií CO2 o 30 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Ak sa má  udržať nárast svetovej priemernej teploty tak, aby sa atmosféra nezohriala o viac ako 2 celziové stupne, vyspelé krajiny by mali do roku 2020 znížiť mieru svojich emisií o 25-40 percent, resp. do roku 2050 až o 80-95 percent.
(Zdroj: EURACTIV)

Miera nezamestnanosti stúpla vo všetkých krajinách

27. 2. 2009 Na túto skutočnosť poukazuje dnes zverejnená štatistika Európskeho štatistického úradu Eurostat.
Na Slovensku došlo v januári k nárastu na 9,8 % oproti 9,5 % v decembri. V celej EÚ miera nezamestnanosti dosiahla v januári 7,6 %, čo predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najviac nezamestnaných má Španielsko (14,8 %), nasleduje Lotyšsko (12,3 %), Litva a Slovensko (obe krajiny 9,8 %). Najmenej nezamestnaných v minulom mesiaci malo Holandsko (2,8 %) a Rakúsko (4,0 %).
(Zdroj: SME)

Eurozóne insolventnosť nehrozí

26. 2. 2009 Podľa komisára pre hospodárske a menové záležitosti problémom insolventnosti nečelí žiaden člen eurozóny.
Medzi niektorých politikmi a na finančných trhoch rastú špekulácie o možnosti, že silnejšie krajiny eurozóny, napr. Nemecko, by mali pomôcť slabším členom ako napr. Grécko.
Komisár odmieta zmenu pravidiel na vstup do eurozóny, čím odmietol výzvu Maďarska na urýchlenie procedúr.


Komisár zároveň zopakoval výzvy voči krajinám eurozóny, aby pracovali na plánoch sprísnenia svojej rozpočtovej politiky po terajšom období fiškálnej expanzie, ktorej cieľom je bojovať proti recesii.
(Zdroj: HNONLINE)

Slováci málo vedia o voľbách do Európskeho parlamentu

26. 2. 2009 O tom, že najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočnia už tento rok vie menej ako polovica Slovákov. Termín volieb pozná 46,6 % ľudí, tretina respondentov ho nevie vôbec.
Pätina opýtaných vo svojich odpovediach uvádzala nesprávne roky konania volieb.
Väčšina obyvateľov nemá poznatky o činnostiach EP. Takmer 77 percent ľudí uviedlo, že sú o jeho aktivitách informovaní  veľmi slabo alebo slabo.  Informovaná je len necelá pätina (16,6 percenta) respondentov a 6,4 percenta sa k otázke nevedelo vyjadriť. O činnostiach EP vedomosti  majú skôr obyvatelia veľkých miest a vysokoškolsky vzdelaní.  Slabo informovaní sú vo väčšej miere ľudia so základným vzdelaním a respondenti z malých obcí.
Menej ako desať percent (8,2 percenta) oslovených  vie, že Slovensko zastupuje v tomto volebnom období v europarlamente 14 poslancov. Viac ako tretina (37,5 percenta) uviedla, že poslancov máme menej  a sedem percent opýtaných je presvedčených, že ich je viac. Vo svojich výpovediach Slováci uvádzali počty od 1 do 98 poslancov zastupujúcich Slovensko v EP. Takmer polovica oslovených  (47,2 percenta) nevedela na túto otázku odpovedať vôbec.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v júni tohto roku. Prvýkrát mali Slováci možnosť voliť poslancov Európskeho parlamentu v roku 2004.  Svoje právo však využili minimálne. K volebným urnám prišlo len 17 percent oprávnených voličov.  Bola to najnižšia účasť spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Tieto údaje vyplývajú  z reprezentatívneho prieskumu agentúry TNS SK, ktorý sa realizoval na vzorke 1012 respondentov vo februári.
(Zdroj: TASR, TOPKY)
< Predchádzajúce články Zoznam článkov Nasledujúce články >
Vyhľadávanie :
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Gizela
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner