Inflácia v eurozóne prekonala ďalší rekord
30. 9. 2022
Miera inflácie v eurozóne v septembri rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prekonala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent.
V rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Hlavnou príčinou zrýchľujúcej sa inflácie je stále najmä prudké zdražovanie energií.
tiež očakávania analytikov, ktorí počítali s jej rastom na 9,7 percenta. Údaje za celú Európsku úniu rýchly odhad neuvádza.
Vlani v septembri, keď sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza, bola miera inflácie 3,4 percenta.
Ceny energií v deviatom mesiaci tohto roka stúpli o 40,8 percenta, čo je zrýchlenie oproti augustovej hodnote 38,6 percenta. Výraznejšie je aj zdražovanie potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, ktorých ceny sa zvýšili o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste to bolo 10,6 percenta.
Ceny neenergetických priemyselných tovarov stúpli v septembri o 5,6 percenta a ceny služieb o 4,3 percenta, oboch prípadov rovnako prekonali augustový rast.
Najvyššie hodnoty inflácie mala podľa dnešného odhadu trojica pobaltských krajín na čele s Estónskom (24,2 percenta). Na Slovensku rast cien zrýchlil na 13,6 percenta, v Nemecku na 10,9 percenta. Najnižšia bola vo Francúzsku, kde inflácia klesla na 6,2 percenta.
Inflácia v eurozóne sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v reakcii na prudký rast spotrebiteľských cien tento rok prvýkrát od roku 2011 zvýšila základné úrokové sadzby. V septembri úrok zdvihla o bezprecedentných 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko patrí k najrýchlejšie rastúcim vývozcom hračiek v Európe
27. 12. 2018
Najväčším exportérom hračiek v Európskej únii (EÚ) je v súčasnosti Česká republika. Medzi európskymi vývozcami sa však nestratí ani Slovensko, ktoré je dvanástym najväčším exportérom hračiek v Únii. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank pripravenej z európskych štatistík výdavkov domácností a vývozu.
Podobne ako vo väčšine krajín EÚ majú na Slovensku najväčšie zastúpenie na vývoze hračiek plastové stavebnice (17 percent). Najsilnejšiu pozíciu na parciálnom trhu pritom Slovensko má pri elektrických vláčikoch, ktoré tvoria 16 percent slovenských vývozov hračiek. Slovensko je ich štvrtým najväčším európskym exportérom. V prepočte na obyvateľa vyváža Slovensko podľa analýzy dokonca najviac elektrických vláčikov spomedzi všetkých krajín EÚ. Relatívne silnú pozíciu má Slovensko podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka aj na európskom vývoze hračiek a modelov s motorčekom, iných ako vláčiky (druhý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), drevených skladačiek (tretí najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), či plastových stavebníc (štvrtý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa). Česko s vývozmi v hodnote cez 2 miliardy eur ročne predstihlo aj Nemecko.
Brusel chce ľuďom uľahčiť život po tvrdom brexite
21. 12. 2018
Finančné služby, letecká či automobilová doprava alebo aj záväzky súvisiace s ochranou klímy sú súčasťou balíčka, ktorým sa chce Európska únia pripraviť na prípad tvrdého brexitu. Jednostranné opatrenia Bruselu by mali začať platiť po 29. marci 2019, ak Veľká Británia opustí Úniu bez dohody.
„Tieto kroky nebudú – a nemôžu – odstraňovať celkový vplyv scenára tvrdého brexitu. Nijako nenahradia nedostatok prípravy ostatných zainteresovaných strán ani nie sú odrazom výhod plného členstva v EÚ či podmienok prechodného obdobia tak, ako je definované v pripravenej dohode o vystúpení,“ uviedla Komisia. Členské štáty a europarlament vyzvala, aby celkovo 14 návrhov schválili rýchlo a umožnili nadobudnutie ich platnosti ešte pred dátumom brexitu.
Taliansko sa vyhne sankciám
20. 12. 2018
Európska komisia (EK) a Taliansko dosiahli dohodu okolo rozpočtu na budúci rok. Oznámil to v stredu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Dohoda znamená, že Taliansko sa vyhne sankciám Európskej únie (EÚ) za porušenie rozpočtových pravidiel.
Taliansko pôvodne poslalo do Bruselu návrh rozpočtu na rok 2019, ktorý počítal so schodkom 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To znamenalo trikrát vyšší rozpočtový deficit, ako navrhovala predchádzajúca talianska vláda. EK návrh Talianska zamietla, čo urobila prvýkrát v histórii EÚ. Ako uviedla, taký deficit neumožňuje znižovanie extrémne vysokého dlhu krajiny, čo bol aj pôvodný prísľub predchádzajúcej talianskej vlády. Súčasná vláda dlho odmietala ustúpiť, nakoniec tak ale pre obavy z možných vysokých sankcií zo strany Bruselu urobila. S cieľom vyhnúť sa disciplinárnemu konaniu Rím predložil nový návrh s plánovaným rozpočtovým schodkom 2,04 percenta HDP. Rozpočet zároveň počíta s rastom ekonomiky na budúci rok o jedno percento, zatiaľ čo pôvodný predpokladal hospodársky rast na úrovni 1,5 percenta.
Centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič
19. 12. 2018
Možno je v kríze medzinárodná politika, možno globálna ekonomika, no určite centrálne bankovníctvo. Veľká finančná kríza odhalila, že centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič.
Znie to paradoxne, keď inštitúcie, ktoré tvrdia, ako zachraňujú svet, majú na veci iba pramalý dosah. Najväčším potvrdením tejto myšlienky je Japonsko. Krajina drží nulové sadzby a robí kvantitatívne uvoľňovanie (QE) už 20 rokov. Bez výsledku. Nepomohlo mu ani premenovanie na „kvantitatívne a kvalitatívne uvoľňovanie“. A ani to, keď centrálna banka povedala, že nebude cieliť dvojpercentnú úroveň inflácie - ona ju výrazne prestrelí! Jadrová inflácia napriek tomu ostala na jednom percente. A na úrovni jedného percenta sa pohybuje aj jadrová inflácia v eurozóne. Biedna úroveň na to, že ECB minula na kvantitatívnom uvoľňovaní 2,6 bilióna euro. Draghi už roky tvrdí, že inflácia je za rohom. Rok za rokom potvrdzuje, že centrálna banka skutočne nevie, čo robí. Sebavedomie jej však nechýba.