Inflácia v eurozóne prekonala ďalší rekord
30. 9. 2022
Miera inflácie v eurozóne v septembri rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prekonala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent.
V rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Hlavnou príčinou zrýchľujúcej sa inflácie je stále najmä prudké zdražovanie energií.
tiež očakávania analytikov, ktorí počítali s jej rastom na 9,7 percenta. Údaje za celú Európsku úniu rýchly odhad neuvádza.
Vlani v septembri, keď sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza, bola miera inflácie 3,4 percenta.
Ceny energií v deviatom mesiaci tohto roka stúpli o 40,8 percenta, čo je zrýchlenie oproti augustovej hodnote 38,6 percenta. Výraznejšie je aj zdražovanie potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, ktorých ceny sa zvýšili o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste to bolo 10,6 percenta.
Ceny neenergetických priemyselných tovarov stúpli v septembri o 5,6 percenta a ceny služieb o 4,3 percenta, oboch prípadov rovnako prekonali augustový rast.
Najvyššie hodnoty inflácie mala podľa dnešného odhadu trojica pobaltských krajín na čele s Estónskom (24,2 percenta). Na Slovensku rast cien zrýchlil na 13,6 percenta, v Nemecku na 10,9 percenta. Najnižšia bola vo Francúzsku, kde inflácia klesla na 6,2 percenta.
Inflácia v eurozóne sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v reakcii na prudký rast spotrebiteľských cien tento rok prvýkrát od roku 2011 zvýšila základné úrokové sadzby. V septembri úrok zdvihla o bezprecedentných 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Euro ešte zďaleka nie je za vodou
14. 5. 2018
Eurozóna zažíva v súčasnosti veľmi dobré obdobie. Všetky členské štáty sú na rastovej trajektórii a na finančné trhy sa plánuje vrátiť už aj Grécko. Bolo by však krátkozraké si myslieť, že sa už odstránili všetky štrukturálne nedostatky menovej únie a euro je pripravené dlhodobo čeliť budúcim krízam.
Potrebujeme fiškálnu úniu, európskeho ministra financií alebo centrálnu stabilizačnú kapacitu? Aj tieto témy boli predmetom diskusie na fóre Dobehne tiger do cieľa?, ktorá sa konala v bratislavskom hoteli Aston. Jedným zo spíkrov bol Zsolt Darvas, makroekonóm z vplyvného bruselského inštitútu Bruegel. Darvas za najdôležitejšiu reformu od vypuknutia krízy považuje vznik bankovej únie. Pozitívne vníma aj riešenie štrukturálnych nedostatkov v mnohých krajinách južnej Európy. Poukázal však na stále relatívne veľké príjmové rozdiely v rámci Únie. „Vnímame ich, aj keď sú rozdiely nižšie ako v Spojených štátoch,“ vyjadril sa. Preto Darvas považuje za hlavnú výzvu zlepšenie vzdelania, ktoré je podľa neho najlepším liekom, aby sa chudobní ľudia dostali k lepším príležitostiam. „Aktívne politiky trhu práce podporujem viac ako dotácie,“ uviedol.
V Európe sa podľa všetkého už schyľuje k ekonomickému spomaleniu
11. 5. 2018
Európska centrálna banka v pondelok znova varovala, že protekcionizmus a obchodné vojny spôsobia spomalenie svetovej ekonomiky. Podľa odhadov ECB to budú práve Spojené štáty, ktoré takéto opatrenia zasiahnu najviac. Faktom však je, že v Európe sa už teraz množia signály prichádzajúceho spomalenia.
Opatrné komentáre prišli po ďalšej slabej várke ekonomických čísiel z eurozóny. Nemecké továrenské objednávky nečakane poklesli už tretí mesiac v rade, čo je ďalšie znamenie spomalenia ekonomického rastu v EU. Ďalší report poukázal na to, že investorská dôvera v spoločnom bloku spomalila už štvrtý mesiac v rade a dostala sa na 15-mesačné minimá. Navyše, firmy začínajú hlásiť pokles predajov, po prvýkrát za posledný rok. ECB varovala pred negatívnym dopadom obchodných ciel na ekonomiku eurozóny. ECB sa pomaly pripravuje ukončiť svoj program kvantitatívneho uvoľňovania (QE), no po výraznejšom spomalení inflácie a slabých ekonomických dátach v posledných mesiacoch začal trh špekulovať, že pravdepodobne k tomuto kroku tak skoro nepríde. Niektorí ekonómovia si dokonca myslia, že QE sa predĺži o 3 až 6 mesiacov.
Ako krajiny profitujú z členstva v Únii?
9. 5. 2018
Stredoeurópske krajiny, vrátane Slovenska a Českej republiky, profitujú z členstva v Európskej únii (EÚ). Krajinám sa vďaka tomu podarilo zvýšiť obchodnú výmenu, pozitívom je aj voľný pohyb kapitálu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
V priemere krajiny Únie smerujú na ostatné trhy EÚ 60 percent svojich vývozov v objeme 28 percent hrubého domáceho produktu (HDP). "Najvyššie zastúpenie má EÚ na exportoch zo Slovenska, Česka, najnižšie v prípade Írska a Veľkej Británie," vyčíslili analytici banky. Význam obchodu s ostatnými krajinami EÚ pre štát sa znásobuje najmä v prípade malých otvorených ekonomík, akými sú práve Slovensko a Česko. V porovnaní k veľkosti ekonomiky vykazuje najvyšší podiel exportov do EÚ Luxembursko. Vysoko nadpriemerné exporty k HDP sú aj v prípade Slovenska, Maďarska, Česka, Slovinska, ale i v krajinách Beneluxu. Francúzska centrálna banka sa pokúsila vyčísliť ekonomický profit krajín z členstva v EÚ. "Štúdia potvrdila, že efekty členstva v EÚ idú nad rámec jednoduchého zrušenia ciel. Členstvo krajinám pomohlo výrazne zvýšiť objem vzájomného obchodu, a to najmä v prípade tovarov. Pri službách sa ukázali pozitívne efekty o niečo nižšie, avšak stále významné," priblížil Koršňák.V porovnaní s bilaterálnymi zmluvami medzi jednotlivými členskými štátmi sú pozitívne efekty jednotného európskeho trhu viac ako trikrát silnejšie. "Zahraničný obchod medzi krajinami EÚ dodatočne podporil napríklad aj vznik schengenského priestoru, ktorý zvýšil mobilitu pracovnej sily a pridal tak dodatočný stimul obchodnej výmene," uvádza sa v analýze banky.
Britániu opúšťajú ľudia
7. 5. 2018
Z Britských ostrovov hromadne odchádzajú ľudia v produktívnom veku. Za prvé tri mesiace tohto roku sa do zahraničia za prácou odsťahovalo viac ľudí než prišlo. Vyplýva to z analýzy siete LinkedIn. Minulý rok čistá migrácia obyvateľov z Európskej únie v krajine dosiahla len 90-tisíc, čo je najmenej za posledných päť rokov. Neodchádzajú však len cudzinci, do krajín Únie smeruje aj stále viac Britov.
Podľa tamojších odborníkov je to pomalou ekonomikou, ktorá z jednej z najvyhľadávanejších krajín pre ekonomickú migráciu v budúcnosti môže urobiť exportéra zamestnancov pre Úniu. Konkrétne kroky, ktoré by obmedzovali zamestnávanie cudzincov na území britských ostrovov po rozhodnutí o Brexite, však ešte platné nie sú. Za odliv pracovnej sily tak nemôže legislatíva, ale strach tamojších zamestnávateľov o budúcnosť. Krajina, do ktorej vo veľkých množstvách odchádzali Európania kvôli práci, má problém. Ľudí, ktorí za prácou odišli mimo Spojeného kráľovstva, je zrazu viac, ako tých, ktorí tam prišli pracovať. „V prvej štvrtine tohto roku bol čistý príliv pracovníkov z Veľkej Británie do Európskej únie 1,04 z každých 10-tisíc britských používateľov siete LinkedIn,“ píše server Financial Times.