Inflácia v eurozóne prekonala ďalší rekord
30. 9. 2022
Miera inflácie v eurozóne v septembri rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prekonala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent.
V rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Hlavnou príčinou zrýchľujúcej sa inflácie je stále najmä prudké zdražovanie energií.
tiež očakávania analytikov, ktorí počítali s jej rastom na 9,7 percenta. Údaje za celú Európsku úniu rýchly odhad neuvádza.
Vlani v septembri, keď sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza, bola miera inflácie 3,4 percenta.
Ceny energií v deviatom mesiaci tohto roka stúpli o 40,8 percenta, čo je zrýchlenie oproti augustovej hodnote 38,6 percenta. Výraznejšie je aj zdražovanie potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, ktorých ceny sa zvýšili o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste to bolo 10,6 percenta.
Ceny neenergetických priemyselných tovarov stúpli v septembri o 5,6 percenta a ceny služieb o 4,3 percenta, oboch prípadov rovnako prekonali augustový rast.
Najvyššie hodnoty inflácie mala podľa dnešného odhadu trojica pobaltských krajín na čele s Estónskom (24,2 percenta). Na Slovensku rast cien zrýchlil na 13,6 percenta, v Nemecku na 10,9 percenta. Najnižšia bola vo Francúzsku, kde inflácia klesla na 6,2 percenta.
Inflácia v eurozóne sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v reakcii na prudký rast spotrebiteľských cien tento rok prvýkrát od roku 2011 zvýšila základné úrokové sadzby. V septembri úrok zdvihla o bezprecedentných 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európske automobilky varujú pred brexitom bez dohody
23. 9. 2019
Zväz európskych výrobcov áut ACEA a kľúčové národné zväzy automobilového priemyslu varovali pred "katastrofickými dôsledkami" brexitu bez dohody. ACEA, Európska asociácia dodávateľov pre automobilový priemysel (CLEPA) rovnako ako 21 národných zväzov automobilového priemyslu vydali v nedeľu zriedkavé spoločné vyhlásenie, v ktorom dôrazne varovali pred negatívnymi vplyvmi brexitu bez dohody na "jedny z najhodnotnejších ekonomických aktív Európy".
Pod vyhlásenie sa podpísali napríklad nemecký zväz automobilového priemyslu VDA, zväz francúzskych výrobcov áut CCFA alebo britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT. Šéfovia európskeho automobilového priemyslu varovali, že dôsledky neriadeného brexitu pre sektor by boli vážne. "Odchod Veľkej Británie z EÚ bez dohody by odštartoval rozsiahlu zmenu obchodných podmienok, pričom by hrozilo, že clá vo výške miliárd eur ovplyvnia preferencie spotrebiteľov a ceny na oboch stranách Lamanšského prielivu," uvádza sa vo vyhlásení. Obchodné bariéry poškodia výrobný model odvetvia, pričom náklady len na 1-minútové zastavenie výroby v Británii predstavujú podľa vyhlásenia 54.700 eur.
EÚ by mala súhlasiť s predĺžením brexitu, iba ak má Londýn plán
20. 9. 2019
Európska únia by nemala súhlasiť s ďalším predĺžením brexitu, pokiaľ Británia nepodloží takúto požiadavku návrhom, ako vyriešiť situáciu, ktorá je dlhodobo na „mŕtvom bode“.
Generálny riaditeľ BDI (Zväz nemeckého priemyslu) Joachim Lang v Berlíne razantne vyhlásil, že akékoľvek možnosť odkladu bez jasného plánu neprichádza do úvahy.
Ak britská vláda predloží ďalšiu žiadosť o predĺženie termínu brexit podľa článku 50 európskych zmlúv, musí byť zrejmé, ako sa Londýn chce vyhnúť „no-deal“ brexitu bez akýchkoľvek následkov. V takom prípade by mal odklad termínu zmysel, v opačnom prípade by tento krok zvýšil všeobecnú obchodnú neistotu. Britská vláda Borisa Johnsona očividne nemá v pláne zabrániť „no-deal“ brexitu. Preto spoločnosti reálne nemajú inú možnosť ako sa reálne pripravovať na scenár, že Británia 31. októbra vystúpi z EÚ bez dohody. Pre nemecké spoločnosti by takýto výsledok bol jednoznačne najhorším scenárom a mohol by tento rok spomaliť tempo rastu takmer na nulu. Nemecká vláda zatiaľ očakáva, že ekonomika porastie o 0,5 percenta, čo aj pri tomto scenári predstavuje výrazné spomalenie oproti minuloročnej expanzii 1,5 percenta.
Klesajúce splátky môžu eurozóne priniesť 140 miliárd eur
18. 9. 2019
Rekordne nízke náklady na pôžičky a klesajúce splátky z dlhov by mohli do konca roku 2021 priniesť eurozóne nečakaných 140 miliárd eur na nové projekty, od budovania ciest po ochranu klímy. Pokles nákladov na pôžičky v tomto roku posilnil finančné prostriedky bloku. Zníženie úrokových sadzieb z pôžičiek umožňuje totiž vládam lacnejšie refinancovať staršie dlhy, no predovšetkým im zostáva viac hotovosti.
To podporuje argumenty tých, ktorí tvrdia, že eurozóna môže a mala by zvýšiť investície, ktoré pomôžu naštartovať zotavovanie jej ekonomiky. Najväčšie hospodárstvo euroregiónu - Nemecko - sa blíži k recesii a Európska centrálna banka už robí maximum pre podporu ekonomiky regiónu. Mnohí preto považujú vládne výdavky za kľúč k zrýchleniu hospodárskeho rastu a inflácie. Pri súčasných výnosoch z dlhopisov ušetria vlády eurozóny tento rok každá v priemere 0,10 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), odhaduje Frank Gill z ratingovej agentúry S&P Global. Tieto úspory sa v roku 2020 zvýšia na 0,25 percenta HDP a v roku 2021 na 0,80 percenta HDP, domnieva sa Gill. Pripomenul, že je to nad rámec predtým očakávaných úspor a vzhľadom na dlhú splatnosť cenných papierov v eurách to znamená, že tieto úspory sa budú zvyšovať. Úspory v euroregióne by dohromady mohli dosiahnuť približne 140 miliárd eur. To je podľa Gilla významný a neočakávaný hnací motor.
ECB zvolila najmenej pravdepodobnú taktiku
16. 9. 2019
Európska centrálna banka vo štvrtok povedala, ako chce nakopnúť slabnúci hospodársky rast v 19 krajinách menovej únie. Éra superlacných peňazí bude pokračovať aj desať rokov po veľkej hospodárskej recesii. Európske bankové domy budú aj naďalej penalizované negatívnymi úrokovými sadzbami.
Depozitná sadzba ECB poklesne o desať bázických bodov na mínus 0,50 percenta, rozhodla vo štvrtok Rada guvernérov pod vedením Maria Draghiho. Program kvantitatívneho uvoľňovania, teda výkupu dlhopisov sa po deviatich mesiacoch opätovne rozbehne. ECB každý mesiac zvýši svoju bilanciu o 20 miliárd eur. Program má pokračovať „tak dlho, ako bude potrebné“ na dosiahnutie cieľa centrálnej banky.