Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Človek a úspech

Nakoniec bude úspešný ten, kto predposledný urobí chybu.

Kto chce mať úspech, musí postupovať v úplnom rozpore s očakávaniami o správaní sa úspešnej osoby.

Ranné vtáča pochytá viac červíkov. Ranný červík bude zjedený.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer

Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.

Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.

Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Všetko má svoj koniec

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Rady podnikateľom

Z nás si nikto strieľať nebude! Vyhlásenie dozornej rady spoločnosti Smith & Wesson.

Vždy treba vziať veci pevne do rúk. Othello po tom, ako zahrdúsil Desdemonu.

Staňte sa menšími a menšími, až budete najmenšími na svete. Návod Alexandra Veľkého na zníženie počtu pracovníkov.

(Myšlienky bez cla)
Ja nič, to Murphy

Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.

O vašom mieste pod Slnkom bude rozhodovať len a len to, akú veľkú informáciu budete mať. V živote prestane platiť: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ a začne platiť nové: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý!

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)

Grécko čaká ďalšia kríza - demografická

10. 9. 2018 Kríza zasiahla Grécko nielen ekonomicky, ale aj demograficky. Jednak z krajiny odišli státisíce ľudí (väčšinou mladých) a zároveň klesla aj pôrodnosť. Podľa tohtoročných projekcií by mala mať krajina v roku 2040 menej než 5 miliónov pracujúcich. Ešte v roku 2011 sa pritom počítalo, že by bo malo byť viac ako 6 miliónov. Posun v demografických odhadoch je teda na základe vývoja v posledných rokoch brutálny.
​K trom hlavným problémom fiškálnej udržateľnosti Grécka, ktorými sú 1) mimoriadne vysoký dlh; 2) rast úrokových nákladov po skončení záchranného programu (povedané v ľudskej reči, na trhoch si budú Gréci požičiavať niekoľkonásobne drahšie ako od eurovalu); 3) nízka konkurencieschopnosť ekonomiky (t.j. slabý rast), sa teda pridáva aj ďalší – demografia. Na obsluhu dlhu a aj na bežný chod štátu (napr. dôchodky) bude pracovať podstatne menej ľudí než sa ešte v nedávnej minulosti predpokladalo. V praxi to znamená, že aby sa zachovali pôvodné fiškálne prognózy, tak musí rásť ekonomika rýchlejšie. Napríklad mzdy by museli byť v roku 2040 o zhruba 20 percent vyššie, ako sa pôvodne predpovedalo. Pokiaľ nebudú, tak sa aj pri pokračovaní globálnej konjunktúry krajina môže pokojne opäť dostať do platbyneschopnosti. Za dve dekády sa môže stať hocičo, čiže nedá sa vylúčiť ani happy-end. Pohľad na vývoj v poslednej dekáde však nič dobré neveští. Navyše, nikde nie je napísané, že emigrácia sa zastaví. Pokiaľ v budúcich rokoch pôjdu projekcie vývoja obyvateľstva ešte nižšie, tak budú problémy s obsluhou dlhu kvôli demografii ešte bližšie k realite.
(Zdroj: hnonline.sk)

Senátori vypočúvali IT giganty. Chcú regulácie

7. 9. 2018 Posledné voľby amerického prezidenta v roku 2016 zostávajú dodnes vyšetrovanou témou. O údajnom manipulovaní z ruskej strany cez sociálne siete sa zverejňujú stále nové dôkazy. Výbor amerického Senátu pre kontrolu spravodajských služieb sa preto snaží, aby sa situácia spred dvoch rokov v ďalších voľbách nezopakovala.
Napriek tomu, že priamy dôkaz ovplyvnenia volieb v prospech Donalda Trumpa neexistuje, podľa analytika Asociace pro mezinárodní otázky Petra Boháčka počty hlasov naznačujú mnohé. „Vieme, že 126 miliónov Američanov videlo na sociálnych sieťach propagačné posty zaplatené Ruskom. Vieme, že Donald Trump prehral na celkový počet hlasov, ale vyhral vďaka 0,03 percenta voličov v kľúčových dištriktoch, ktoré rozhodovali – konkrétne vďaka 80 000 voličom v troch rôznych stredozápadných štátoch,“ vysvetlil. Blížiace sa kongresové voľby – v strede úradného obdobia amerického prezidenta – tak päť mesiacov po Markovi Zuckerbergovi pred výbor senátu dostali výkonného riaditeľa Twittera Jacka Dorseyho a prevádzkovú riaditeľku Facebooku Sheryl Sandbergovú. Kreslo vyhradené pre zástupcov Googlu zostalo prázdne.
(Zdroj: hnonline.sk)

Brusel chce, aby giganty zo Silicon Valley platili za obsah

6. 9. 2018 Vydavatelia písaného slova dúfajú, že technologické giganty ako Google, Facebook začnú odvádzať poplatky za využívanie ich obsahu. Pomôcť by im v tom mala nová smernica o autorskom práve. Mnoho používateľov sa totiž uspokojí s tým, že si na internete prečítajú niekoľko riadkov publikovaného článku, ktoré im vyhľadávač ukáže. Nepozrú sa už však priamo na zdroj, teda na webovú stránku tvorcu. Príjmy z inzercie tak inkasuje Google alebo Facebook, no autor stráca, pretože náklady na jeho tvorbu niesol on.
Navrhovaná smernica autorského zákona by vyhľadávače a sociálne médiá zaviazala k tomu, aby za využívanie časti obsahu vydavateľom platila. Koľko, o tom by sa rozhodlo na základe celoeurópskeho kľúča. Krajiny Európskej únie sa problém pokúsili pôvodne vyriešiť na národnej úrovni. Napríklad v Nemecku sa zástupca tamojších vydavateľov novín (VG Media) usiloval o spoplatnenie odkazov vo vyhľadávačoch. Keď Google odmietol ustúpiť a pohrozil, že nebude na príslušné médiá odkazovať vôbec, vydavatelia cúvli a boj s Googlom vzdali. Preto sa politici snažia presadiť obdobnú iniciatívu na celoeurópskej úrovni. O konečnej podobe daného mechanizmu by rozhodli členské štáty po dialógu s európskymi orgánmi.
(Zdroj: hnonline.sk)

Európa chce zmierniť vplyv USA na trh platieb

5. 9. 2018 Európsky bezhotovostný platobný biznis je závislý od Ameriky. Väčšina globálnych platobných systémov totiž pochádza práve spoza veľkej mláky. V pondelok na to upozornil člen Predstavenstva ECB Yves Mersch, ktorý varoval, že v dôsledku eskalujúcich Trumpových vyhrážok ohľadne ciel môže dôjsť k zneužitiu postavenia poskytovateľov, ako je PayPal. Aj preto vyzval Európu, aby vyvinula vlastné globálne platobné služby. Jednou z nich môže byť aj Adyen.
Hoci v elektronických platobných službách v Európe momentálne dominujú zámorské systémy PayPal a Visa, situácia by sa mohla už čoskoro zmeniť. PayPal má historickú výhodu, lebo bol jednou z prvých platobných spoločností vo virtuálnom svete a presadil sa najmä vďaka „trhovisku“ eBay, kde má v podstate monopol. „Táto spolupráca by sa však mala skončiť v roku 2020. Očakáva sa, že tu by PayPall mohla nahradiť práve európska spoločnosť Adyen. V rámci Európy tiež silnejú spoločnosti ako Revolut či Skrill,“ vyjadril sa PR manažér J&T Banky Milan Janásik. V EÚ je finančný sektor stále významne regulovaný zo strany ECB a jednotlivých centrálnych bánk s dôrazom na zabezpečenie ochrany dát, súkromia a majetku klientov, čo spôsobilo pomalší vstup nových hráčov do odvetvia platobných služieb, no podľa Janásika v dohľadnom čase určite prídu.
(Zdroj: hnonline.sk)

Európania volajú po zrušení letného času

3. 9. 2018 Letný čas by sa mal podľa Európskej komisie čoskoro stať minulosťou. Jeho zavedenie však v minulosti nebolo úplne bez príčiny. Prvý, kto s týmto nápadom prišiel, bol Američan Benjamin Franklin ešte v roku 1784. Hlavným dôvodom bolo vďaka dlhšiemu dennému svetlu ušetriť na množstve vyhorených sviečok. Ručičky na hodinkách v zámorí sa však naozaj začali posúvať až v období prvej svetovej vojny, keď sa týmto spôsobom šetrilo najmä na uhlí, ktoré sa používalo na výrobu elektrickej energie.
To platilo aj v Európe, kde bol letný čas zavedený v rovnakom období. Na Slovensku sa letný čas definitívne zaviedol od roku 1979. Vo všetkých európskych krajinách platí už 22 rokov. Nejde pritom vôbec o lacnú záležitosť. Podľa indexu Chmura Economics & Analytics napríklad stojí zmena času Spojené štáty každoročne 434 miliónov dolárov. Väčšina štúdií však naznačuje, že ekonomická úspora v súvislosti so zmenami času je zanedbateľná. „Ušetrenie energie nie je natoľko veľké, aby zrušenie letného času malo výrazný vplyv na ekonomiku alebo rozpočet občanov či firiem. Pre domácnosti môže letný čas viesť k úspore okolo jedného percenta, pre firmy sa úspora pohybuje len v desatinách percenta,“ vysvetľuje analytik Capital Markets Radoslav Tupý.
(Zdroj: hnonline.sk)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Servác
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner