Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európa si posvieti na kúpu Shazamu
25. 4. 2018
V decembri minulého roku spoločnosť Apple oznámila kúpu služby Shazam. Aplikácia, ktorá slúži na identifikáciu hudby rýchlym nahraním časti skladby, sa pod Apple dostala za sumu 400 miliónov dolárov (327 miliónov eur). V súvislosti so spájaním dvoch významných hráčov na digitálnom trhu s hudbou chce Európska komisia začať vyšetrovanie.
Hlavným dôvodom je podľa komisárky Margrethe Vestager snaha zaistiť poslucháčom hudby čo najvyššiu slobodu pri výbere spôsobu prehrávania. Spojenie týchto dvoch spoločností by totiž mohlo z trhu vytlačiť konkurenciu a priblížiť Apple k monopolu v digitálnom prenose hudby.
„Spôsob, akým sa ľudia v dnešnej dobe dostávajú k hudbe, sa za posledné roky radikálne zmenil. Naše vyšetrovanie má za úlohu zaistiť Európanom možnosť výberu medzi viacerými streamovacími službami tak, aby neboli nútení vyberať si z menšieho množstva len kvôli tomuto spojeniu,“ vysvetlila v tlačovej správe Vestager. Problém predstavujú aj dáta, ktoré aplikácia zbiera. Údaje, ktoré by mohli iné spoločnosti zneužiť, spočívajú najmä v hudobných návykoch poslucháčov. V prípade, že niekto takéto dáta bude vlastniť, môže ich ľahko zneužiť na cielenie proti konkurenčným službám.
Európska únia chystá fond pre neziskové organizácie
23. 4. 2018
Neziskové organizácie to nemajú v mnohých štátoch Európskej únie ľahké. V Maďarsku ich premiér Viktor Orbán pred voľbami označoval za pomocníkov živelnej migrácie do Európy, v Poľsku štát vytiahol proti desiatkam aktivistov protestujúcich proti výrubu Bielověžského pralesa.
Koniec koncov, aj prezident Miloš Zeman označil neziskovky za „pijavice štátneho rozpočtu“. Pomocnú ruku teraz neziskovky získali v Bruseli. Európska komisia sa rozhodla, že pomôže občianskym skupinám a neziskovým organizáciám vytvorením osobitného fondu na podporu demokracie a spoločných európskych hodnôt. Prípravu „eurosorosa“, ako sa v kuloároch v narážke na maďarsko-amerického mecenáša Georgea Sorosa fond prezýva, dostala na starosť eurokomisárka Věra Jourová. O návrhu na jeho zriadenie by mal hlasovať Európsky parlament. Fond s pracovným názvom European Values Instrument (nástroj na podporu európskych hodnôt) by mal byť priamo napojený na rozpočet Únie po roku 2020. Brusel s ním počíta v rámci prípravy nového sedemročného výhľadu.
Prichádza koniec európskeho rastu?
20. 4. 2018
Ekonomická expanzia v eurozóne sa začína silno otriasať vo svojich základoch. Utorkové dáta z Nemecka totiž ukázali, že dôvera investorov poklesla na najnižšiu úroveň od roku 2012 a pravdepodobnosť recesie prudko vzrástla.
Manažérsky a investorský prieskum inštitútu ZEW ukázal, že viac investorov očakáva zhoršenie ekonomickej situácie než jej zlepšenie. A to v horizonte najbližších mesiacov. Za zhoršením výhľadu stojí podľa prezidenta ZEW hlavne možnosť obchodnej vojny medzi USA a Čínou, zhoršenie diplomatických vzťahov medzi krajinami G7, ako aj slabé domáce (nemecké) ekonomické čísla z posledných týždňov. Pokles dôvery investorov v Nemecku bol spôsobený aj spomínaným prudkým nárastom pravdepodobnosti recesie. Tú vypočítal Makroekonomický inštitút v Dusseldorfe (IMK) až na 32 percent na nasledujúce tri mesiace. Zatiaľ nejde o jednoznačný signál, že trh očakáva recesiu v Nemecku, každopádne pravdepodobnosť narástla o výrazných sedem percent oproti marcu. Situácia sa tak začína pre najväčšiu ekonomiku v Nemecku rýchlo zhoršovať.
Rok po ukončení intervencií je česká koruna podhodnotená
18. 4. 2018
Už je to rok, odkedy Česká národná banka ukončila intervencie českej meny, ktoré ju umelo držali v hodnote blízko 27 korún za euro. Analytici vtedy predpokladali jej posilnenie na menej ako 25 korún za euro, no rok po ukončení intervencií je kurz českej meny stále podhodnotený o šesť percent. Včera sa jej hodnota pohybovala na úrovni 25,31 koruny za jedno euro.
„Česká koruna sa po roku od ukončenia intervencií pohybuje na slabších úrovniach, než sa pred rokom očakávalo. Hlavnými príčinami pravdepodobne budú obavy zo zhoršenia súčasných, nad očakávania dobrých makroekonomických ukazovateľov,“ uviedol Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu. Konkrétne ide o tempo rastu HDP, rast miezd, cien nehnuteľností alebo dlhodobo rekordne nízka miera nezamestnanosti. Pri ich súčasných úrovniach je podľa Drahotského priestor smerom k ďalšiemu zlepšeniu menší než priestor pre určitý pokles hodnoty meny. Práve to je pravdepodobne faktorom, ktorý hovorí proti okamžitému posilňovaniu koruny.