Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Za energie platíme najviac v EÚ
22. 1. 2018
Prísľub poklesu cien energií stále visí vo vzduchu. Hovorí sa o ňom aj v horizonte najbližších mesiacov.
Elektrina a plyn nad zlato. Platenie faktúr, či už pre podnikateľov alebo domácnosti, sa však rozprávkou jednoznačne nazvať nemôže. Zo štatistík Eurostatu totiž vyplýva, že aj po rokoch prísľubov má Slovensko dlhodobo najvyššie ceny energií spomedzi krajín Európskej únie. Netýka sa to len ich nominálnych hodnôt, ale aj v porovnaní parity kúpnej sily. Teda koľko si vlastne môžeme dovoliť energie v porovnaní s inými štátmi.
Slováci investujú v Poľsku do nabíjania
17. 1. 2018
Kým vo Veľkej Británii majú vodiči elektromobilov k dispozícii viac ako sedemtisíc verejne dostupných dobíjacích staníc, v niekoľkonásobne väčšom Poľsku ich je iba zhruba 330. Čísla i pomery na tamojšom trhu s dobíjaním elektrických áut pritom zásadne menia Slováci.
Najväčšia tuzemská sieť pre nabíjanie elektromobilov totiž prekračuje hranice Slovenska. Spoločnosť Greenway Infrastructure spadajúca pod slovenský Voltia Holding preinvestuje v Poľsku milióny eur. Buduje tam najväčší reťazec dobíjacích staníc pre elektrické autá. Do konca tohto roka chcú mať Slováci u severných susedov osem desiatok elektronabíjačiek. „V Poľsku vidíme potrebu budovania takej infraštruktúry, ktorá tam dosiaľ neexistovala, a zaujala nás aj veľkosť tamojšieho trhu. Prvotným cieľom je postaviť národnú sieť dobíjacích staníc, ktorá elektromobilom umožní cestovať po celom Poľsku,“ hovorí pre HN konateľ Greenway Infrastructure a jeden zo zakladateľov skupiny Greenway Peter Badík, ktorá na Slovensku prevádzkuje 23 nabíjacích staníc pre elektromobily. Druhým najväčším prevádzkovateľom dobíjacej infraštruktúry na Slovensku bol dodávateľ energií VSE. Ten pod značkou Innogy prevádzkoval 19 nabíjacích bodov.
Grécko ochromili štrajky
15. 1. 2018
Na protest proti novým úsporným opatreniam a reformám dnes mnoho zamestnancov po celom Grécku vstúpilo do štrajku. Úplne ochromená je mestská hromadná doprava v Aténach, informovala agentúra AP.
Chaos panuje aj v medzimestskej a leteckej doprave. O prijatí ďalšieho balíka reformných zákonov, ktorý je podmienkou pokračovania zahraničnej finančnej pomoci zadlženej krajine, bude grécky parlament hlasovať dnes neskoro večer. V Aténach sa do celodenného štrajku zapojili vodiči metra, autobusov i električiek. Na príjazdových cestách na okraji hlavného mesta sa od dnešného rána tvorili dlhé kolóny. Od 12:00 do 15:00 miestneho času nebudú podľa odborov pracovať ani leteckí dispečeri. Kvôli protestom bolo zrušených množstvo vnútroštátnych letov, ďalšie budú naberať meškanie. Na tri hodiny sa k štrajku pripoja tiež štátni zamestnanci. Štrajk sa dotkol aj verejných škôl a nemocníc, pretože sa k nemu pridalo aj množstvo učiteľov a lekárov. K štrajku vyzvalo niekoľko odborových centrál. Na popoludnie sú do centra Atén zvolané demonštrácie pred budovou parlamentu, ktorý má neskoro večer hlasovať o prijatí reformného balíka.
EuroGas žiada od Slovenska ďalšie miliardy pre mastenec
12. 1. 2018
Ložiská mastenca v Gemerskej Polome sú predmetom niekoľkoročných sporov, ktoré prekročili národné hranice až na úroveň medzinárodnej arbitráže. Americká korporácia EuroGas včera ohlásila, že do dvoch mesiacov opäť zažaluje Slovensko. Pred medzinárodným investičným tribunálom bude žiadať kompenzáciu od ôsmich do 22 miliárd eur. Dôvodom sú nové zistenia o rozsahu podzemných zásob lukratívnej suroviny.
Ministerstvo financií v stanovisku pre HN uviedlo, že vstup do konania a kúpa pohľadávky súviseli s potrebou zabezpečenia postavenia Slovenska v opätovne otvorenom konaní voči spoločnosti EuroGas Inc., ktoré prebiehalo súbežne s arbitrážou, v ktorej Slovenská republika vyhrala. „Opodstatnenosť vstupu do tohto konkurzného konania je možné overiť zo samotného, verejne dostupného arbitrážneho rozsudku. Slovensko podalo v decembri 2017 proti rozhodnutiu konkurzného súdu v USA odvolanie,“ povedala Alexandra Gogová, riaditeľka tlačového odboru rezortu. O tom, ako plánuje ministerstvo postupovať v súvislosti s novou miliardovou arbitrážou, sa zatiaľ mlčí.