Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Lídri Únie dosiahli významnú dohodu o migrácii
29. 6. 2018
Lídri EÚ dosiahli v piatok na summite v Bruseli dôležitú dohodu o migrácii. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie predsedu Európskej rady (ER) Donalda Tuska zverejnené na Twitteri.
Na základe návrhu dohody, ku ktorému lídri EÚ po celonočnom rokovaní dospeli, umožnia jednotlivé členské štáty Únie na dobrovoľnej báze zriaďovať na svojom území centrá pre prijímanie migrantov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil podľa spravodajskej televízie Sky News dohodu za "dobrú správu". V podobnom duchu komentovala dosiahnutie dohody aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá však zároveň pripomenula, že medzi členskými štátmi EÚ stále vládnu v otázke migrácie veľké názorové rozdiely. "Po intenzívnej diskusii na nanajvýš náročnú tému, ktorou je pre EÚ migrácia, je dobrým signálom, že sme sa zhodli na spoločnom znení (dohody)," povedala po 12 hodín trvajúcich rokovaniach Merkelová. "Sme spokojní," povedal taliansky premiér Conte novinárom po skončení deväťhodinových rokovaní v Bruseli. "Bolo to dlhé vyjednávanie, ale oddnes Taliansko už nie je osamotené," dodal. Taliansky premiér spomenul body dohody vrátane možnosti zriadenia centier pre migrantov v krajinách EÚ, zameraných na rozhodovanie o žiadostiach o azyl. Zároveň však vyhlásil, že sa Taliansko doposiaľ nerozhodlo, či bude mať takéto zariadenia na svojom území.
Investície automobiliek v Británii klesli
27. 6. 2018
Kvôli neistote spojenej s odchodom Británie z Európskej únie sa investície automobilového priemyslu v Británii v tohtoročnom prvom polroku znížili na polovicu. Uviedol to dnes britský Zväz výrobcov a predajcov automobilov (SMMT).
Kým vlani automobilky za prvých šesť mesiacov investovali 647,4 milióna libier, tento rok len 347,3 milióna libier. Brexitové plány premiérky Mayovovej týkajúce sa obchodu pritom zväz označil za nereálne. Šéf zväzu Mike Hawes stanici BBC povedal, že sektor potrebuje mať jasno. Žiada tiež, aby Británia zostala v colnej únii. Scenár, keď krajina colnú úniu opustí bez toho, aby mala uzatvorenú preferenčnú obchodnú dohodu, je tou horšou z predpokladaných možností. Na otázku, čo by sa stalo, keby Británia s EÚ neuzavrela dohodu do konca roka, Hawes odpovedal, že by to nebol okamžitý koniec, ale že by išlo skôr o smrť kvôli "tisíckam menších uhryznutí". "Konkurencieschopnosť Británie sa postupne zhoršuje, takže je oveľa ťažšie prilákať investície. A investície sú tým, vďaka čomu sektor takú konkurenčnú schopnosť má," povedal. V stávke je budúcnosť jedného z mála britských úspechov v oblasti výroby od 80. rokov: automobilový priemysel zamestnáva vyše 800 tisíc ľudí a vytvára obrat okolo 83 miliárd libier ročne.
V gréckom Solúne vypukli búrlivé demonštrácie proti dohode s Macedónskom
25. 6. 2018
Viac než 5000 ľudí demonštrovalo v nedeľu v druhom najväčšom gréckom meste Solún proti dohode o budúcom názve susedného štátu Macedónsko. Informuje o tom agentúra AP.
Demonštranti pochodovali k budove macedónskeho konzulátu v Solúne, ako aj k sídlam dvoch gréckych koaličných strán - Syriza a Nezávislí Gréci (Anexartiti Ellines). Pred straníckymi sídlami demonštranti hádzali fľaše a stoličky. Polícia proti nim zakročila slzotvorným plynom a oslepujúcimi granátmi. Informácie o prípadných zraneniach neboli známe a polícia uviedla, že nedošlo ani k zatknutiam. Dohodou, ktorú podpísali 17. júna na gréckej strane Prespanského jazera ministri zahraničných vecí Macedónska a Grécka, by sa mal vyriešiť dlhoročný spor medzi oboma krajinami. Macedónsko sa po novom bude volať Republika Severné Macedónsko (Republika Severna Makedonija). Grécko by výmenou malo stiahnuť svoje námietky voči členstvu Macedónska v Severoatlantickej aliancii (NATO) a Európskej únii (EÚ). Dohoda má v oboch krajinách svojich odporcov. Macedónsko by malo oficiálne zmeniť svoj názov až po plánovanom referende na jeseň tohto roka. Ak by občania v plebiscite nový názov schválili, malo by dôjsť aj k úprave macedónskej ústavy. Keby sa tak nestalo, v krajine vypíšu predčasné parlamentné voľby, ktoré budú súčasne akýmsi referendom.
Koniec gréckej krízy?
22. 6. 2018
Ministri financií krajín platiacich eurom sa zhodli na dokončení záchranného programu pre Grécko, ktoré sa po ôsmich rokoch pomoci bude môcť finančne postaviť na vlastné nohy. Počas nočného rokovania dohodli ministri výšku poslednej časti záchranného programu na 15 miliárd eur. Atény budú mať zároveň predĺženú možnosť splácať dlhy a úroky o desať rokov. Podľa agentúry Reuters to po rokovaní povedal šéf euroskupiny Mario Centeno.
Grécko, ktoré sa s krízou potýka od roku 2010, by podľa dohody malo záchranný program opustiť 20. augusta. Aby získalo dostatočnú finančnú rezervu a upokojilo tým trhy, dostane v rámci poslednej tranže finančnej pomoci 15 miliárd eur. Pôvodne sa pritom hovorilo o tom, že z celkového objemu 86 miliárd schválených v rámci programu zostáva vyplatiť okolo 12 miliárd. Ministri sa zhodli aj na desaťročnom období úľav, o ktoré bude mať Grécko okrem iného predĺžené splácanie dlhu a platbu úrokov, čo má zadlženej krajine uľahčiť situáciu po návrate k finančnej sebestačnosti. Zástupcovia eurozóny sa obávali toho, že nedôvera trhov a vysoká cena peňazí, za ktorú by si Gréci boli nútení požičiavať, by mohli hospodársku obnovu krajiny opäť zbrzdiť. Euroskupina rokovala aj o ďalších krokoch, ktorými by Grécko ukľudňovalo veriteľa aj finančné trhy v nasledujúcich rokoch.