Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Predaj áut v EÚ sa v prvom polroku medziročne zvýšil o tri percentá
18. 7. 2018
Predaj nových áut v Európskej únii vzrástol minulý mesiac o viac než päť percent a prispel k zvýšeniu predaja aj za celý 1. polrok. Ten dosiahol takmer tri percentá. Združenie európskych výrobcov automobilov (ACEA) v utorok oznámilo, že predaj áut v Európskej únii vzrástol v júni medziročne o 5,2 percenta na približne 1,57 milióna. Za šesť mesiacov tohto roka bolo v EÚ predaných celkovo 8,45 milióna áut, čo medziročne predstavuje rast o 2,9 percenta.
Z jednotlivých krajín sa najvýraznejšie zvýšil v júni predaj vo Francúzsku. Rast predaja v tejto krajine dosiahol 9,2 percenta. Výrazne vzrástol aj v Španielsku (8 percent) a v Nemecku predstavoval 4,2 percenta. Naopak, v Británii sa predalo v júni o 3,5 % a v Taliansku až o 7,3 % menej áut než pred rokom. Za 1. polrok najvýraznejší rast predaja zaznamenalo Španielsko. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa v Španielsku predaj áut za obdobie január až jún zvýšil o 10,1 percenta. Nasledovalo Francúzsko (+4,7 percenta) a Nemecko (+2,9 percenta). Tak ako v júni, aj za celý 1. polrok sa predaj áut v Británii a Taliansku znížil. V Británii klesol o 6,3 percenta a v Taliansku o 1,4 percenta. Z automobiliek si najväčší podiel na trhu udržal Volkswagen, pričom v porovnaní s 1. polrokom minulého roka ho ešte zvýšil. Za prvých šesť mesiacov 2017 kontrolovala automobilka VW 23,3 percenta trhu EÚ, v 1. polroku 2018 to už bolo 24,4 percenta. Ani na 2. a 3. mieste sa nič nezmenilo. Druhú pozíciu si udržala francúzska spoločnosť PSA so 16,3 percentným podielom a tretiu jej konkurent Renault s 10,7 percentným podielom na trhu. Na ďalších miestach skončili Fiat-Chrysler (6,9 percenta) a Ford (6,4 percenta).
Trump priletel do Helsínk na stretnutie s Putinom
16. 7. 2018
Americký prezident Donald Trump priletel v nedeľu večer do fínskej metropoly Helsinki, kde ho v pondelok čaká stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom agentúra DPA.
Na letisko Helsinki-Vantaa priletel Trump s manželkou Melaniou zo škótskeho Glasgowa. Na nedeľný večer nemá americký prezident naplánované žiadne verejné vystúpenie. S ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa má stretnúť v pondelok. Trump už skôr vyjadril v súvislosti s nadchádzajúcim summitom len malé očakávania. Povedal to v rozhovore, ktorý počas návštevy Veľkej Británie poskytol americkej spravodajskej televízii CBS News. V Británii bol šéf Bieleho domu na svojej prvej oficiálnej návšteve Spojeného kráľovstva od nástupu do prezidentského úradu. Počas štvordňovej návštevy sa v piatok stretol s britskou premiérkou Theresou Mayovou a s kráľovnou Alžbetou II. Víkend následne strávil vo svojom súkromnom golfovom rezorte Turnberry na západe Škótska. V Londýne i po celom Škótsku sa počas Trumpovej návštevy konali demonštrácie proti jeho politike, ale i menšie akcie, na ktorých mu účastníci vyjadrovali podporu.
Mayová rieši, ako odísť z Únie
13. 7. 2018
Necelých deväť mesiacov. Toľko zostáva premiérke Mayovej na oficiálne vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Okrem rokovaní s Bruselom však musí riešiť aj vlastnú vládu, v ktorej sa prejavujú čoraz väčšie nezhody.
Dôkazom toho je minister zahraničných vecí Boris Johnson, ktorý oznámil svoju demisiu. Len deň predtým urobil rovnaký krok aj minister pre brexit David Davis. „Odchod oboch je vyústením dlhodobého problému konzervatívnej strany, ktorá je vnútorne rozdelená v názoroch na to, ako má odchod krajiny z Únie vyzerať,“ vyjadril sa Vladimír Bilčík z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. HN vám prinášajú možnosti Británie, ktoré má pri vyjednávaní s Bruselom..
Zamestnanosť vo svete rastie. Platy však stagnujú
11. 7. 2018
Hoci počet zamestnaných ľudí na celom svete rastie a dosahuje najlepšie čísla od finančnej krízy z roku 2008, to isté sa nedá povedať o nominálnej mzde, ktorá namiesto rastu skôr stagnuje. Vyplýva to z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa ekonómov ide o nebezpečný jav. „Hrozí takzvaná japonifikácia celého sveta, keď bude normou vysoká zamestnanosť, no slabý rast platov,“ tvrdí analytik TRIM Kapitál Ronald Ižip.
Podľa OECD je zotavenie po finančnej kríze už takmer kompletné. Miera zamestnanosti dosiahla na konci roku okolo 62 percent, pričom sa očakáva jej ďalší rast. Najviac za posledných 10 rokov podskočila v Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Zlepšenia sa vyskytli aj v znevýhodnených skupinách, akými sú starší pracovníci, matky s malými deťmi, mládež a prisťahovalci.