Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európa opäť čelí nájazdníkom z Východu
29. 8. 2018
Podľa bývalého portugalského ministra pre Európu Bruna Maçaesa na brány Európy opäť útočia nájazdníci z Východu a cez celý kontinent sa valí vlna strachu. Európa má za sebou dlhú históriu podobných útokov a napríklad Mongolom sa tu hovorilo Tatári, čo je slovo odvodené od latinského výrazu pre peklo. Maçaes na stránkach Politica tvrdí, že správnou reakciou na podobné hrozby nie je zabarikádovať sa niekde v kúte, ale naopak sa vydať do sveta.
Za novodobých nájazdníkov môžeme považovať napríklad čínske spoločnosti, ktoré sa všemožne snažia o nákup "tých najlepších a najmodernejších firiem s novými technológiami z oblasti robotiky a umelej inteligencie". Európa sa proti nim začína aktívne brániť, čo je zrejmé napríklad z vývoja v Nemecku, kde vláda teraz zablokovala predaj spoločnosti Leifeld Metal Spinning s tým, že by ohrozoval bezpečnosť krajiny. A mechanizmy obrany proti korporátnym nájazdníkom z Východu sa snaží vybudovať aj celý rad ďalších krajín. "Potom je tu Rusko, ktoré v novom vojnovom umení priamo vyniká. Dobrým príkladom sú jeho pokusy o ovplyvňovanie výsledkov demokratických volieb. Mongoli sa spoliehali na svoje činy a na povesť, ktorá ich predchádzala, a podobne sa aj Rusko spolieha na to, že jeho akcie môžu byť relatívne obmedzené, ale často budia veľké ohlasy," píše Politico. Dobrým príkladom majú byť počítačové útoky, ktoré "šíria chaos". V neposlednom rade rastie tlak teroristov, ktorí sú schopní v Európe útočiť z vlastných základní pomocou aktivácie svojich buniek. Ľudia v Európe vnímajú dlhý zoznam podobných hrozieb, dozvedajú sa, že sa zatvárajú továrne kvôli konkurencii z Číny. Niektorí jasne vnímajú, ako sa kvôli imigrácie mení ich okolie či napríklad kvalita poskytovaných verejných služieb.
Zástupcovia SR pre Európsku prokuratúru
28. 8. 2018
Cieľom novovznikajúcej inštitúcie je posilniť boj proti korupcii v celej EÚ, vrátane Slovenska.
Dňa 19. júna 2018 bol v prvom čítaní schválený zákon o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre. Slovensko tak bude mať zástupcov na Úrade Európskej prokuratúry, ktorý zabezpečí efektívnejšie dozorovanie nad trestnou činnosťou zameranou proti finančným podvodom v EÚ.
Vytvorí sa veľmi dôležitá a nezávislá nadnárodná inštitúcia, ktorá bude kompetentná nielen vyšetrovať, ale takúto činnosť aj reálne trestne stíhať a to bez ohľadu na hranice štátov. Je to opäť krok k vyššej miere efektívnosti, odhaľovania a stíhania predmetných protiprávnych konaní trestno-právneho charakteru s presahom vnútroštátneho práva.
Zoznam kandidátov SR na post európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora navrhnutých Ministerstvom spravodlivosti SR by po schválení zákona predložil vláde SR generálny prokurátor.
Koľko míňajú Európania na dovolenky?
27. 8. 2018
Európania míňajú na výlety a dovolenky miliardy eur. V roku 2016 to bolo presne 428 miliárd. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat. Až 45 percent z tejto sumy minuli na dovolenky vo svojej domovskej krajiny, zvyšných 55 percent zhltli výlety do zahraničia. 79 percent výdavkov Európanov však bolo v destináciách v rámci EÚ.
Vo väčšine štátov prevládali dlhšie dovolenky - štyri a viac nocí. Tieto predstavujú takmer 71 percent výdavkov. Jedine Švédi minuli viac na kratšie výlety. Na každý výlet minuli Európania priemerne 355 eur. Najviac míňali na dovolenky Nemci, Francúzi a Briti. Ich výdavky predstavujú 59 percent celkových výdavkov Európanov. Na jednotlivé výlety však míňali najviac Luxemburčania, Malťania a Rakúšania. Dovolenkové výdavky Slovákov sa nachádzajú pod priemerom EÚ (212, 59 eur za výlet). Najmenej však míňajú Lotyši (107,62 eura) a Rumuni (124,76 eura). Držgrošmi sú v tomto ohľade aj Česi, ktorí sú tretí v najmenšom míňaní na dovolenky. Priemerne za výlet minú len 129,62 eura. Poliaci (191,9 eura) a Maďari (139,63 eura) míňajú len o málo viac.
Tureckom otriasa kríza
24. 8. 2018
Turecká kríza otriasla burzami, bankami, menovou politikou krajiny i celým podnikateľským prostredím. Nepriaznivú situáciu naznačuje aj devalvácia domácej meny a zajačie úmysly domácich podnikateľov, ktorí sa boja o svoj biznis.
„Komplikovaná politicko-ekonomická situácia v Turecku priniesla rastúci záujem tureckých podnikateľských subjektov o investovanie na Slovensku, ktoré by sa tak mohli do istej miery vyhnúť problémom na domácom trhu,“ uvádza za rezort hospodárstva Maroš Stano. Problémy sa dosiaľ prejavili hlavne na finančných trhoch, ktoré sú na podobné výkyvy citlivé. Čoskoro však môžu utrpieť aj menej volatilné segmenty, ako napríklad automobilový priemysel. Turecko je totiž pre Európu významným hráčom v rámci importu a exportu automobilov. Slovensko je práve vďaka automobilkám silno orientovanou exportnou krajinou. Ťahúň ekonomiky, ktorý v krajine zamestnáva zhruba 200-tisíc pracovníkov, sa podieľa na celkovom exporte viac ako tretinou, čo je v prepočte zhruba 25 miliárd eur.